Alexander Duchnovič

V piatok 13. júla 2007 členovia Okresnej rady Slovenského Hnutia Obrody v Prešove navštívili miesto, kde je umiestnená bronzová socha A. Duchnoviča, ktorý patril medzi najväčších buditeľov rusínskeho ľudu, básnika, pedagóga, cirkevného hodnostára, historika.

Návrh na vyhotovenie a odhalenie pamätníka vyslovil v roku 1922 dr. Alexander Dziak. V tom čase však neboli priaznivé podmienky. Chudobný ľud tohto kraja sa nemohol púšťať do realizácie veľkolepej myšlienky. Až vznikom Ruského klubu a Kultúrno-osvetovej spoločnosti Alexandra Duchnoviča v roku 1923 svetská a duchovná inteligencia sa začali touto otázkou zaoberať. Objednávka bola zadaná sochárke Elene St. Šinali-Mandičovej a spomínané organizácie pristúpili k organizovaniu celonárodnej zbierky prostriedkov. Už v máji 1931 na účte vo filiálke Podkarpatskej banky bolo 80 500 korún. Prispievali farské úrady, inteligencia, úradníci, bohatší gazdovia, ale aj nemajetní sedliaci, študenti. Významný vklad do fondu bol od krajanov a spolkov z Ameriky. Základný kameň bol slávnostne odhalený 10.marca 1930 s veľkými poctami. Biskup otec Pavol Gojdič odslúžil slávnostnú liturgiu v katedrálnom chráme. Základný kameň posvätil a slávnostne odhalil prelát - protoijerej Simeon Smandraj, organizátor, iniciátor a patrón celej akcie. 2. mája 1932 vlakom z Prahy dopravili do Prešova hotovú sochu A. Duchnoviča /výška 3,15 m, hmotnosť 1140 kg/. V jedenásty júnový deň na prešovské námestie prichádzali Rusíni z celej tzv. Prjaševščiny: zástupcovia jednotlivých obcí a mestečiek, spolkov, politických strán, spevácke zbory, orchestre, krojované skupiny, cirkevní hodnostári a zástupcovia Slovákov a Podkarpatskej Rusi. Zazneli tu hymnické piesne na text A. Duchnoviča "Ja Rusin byl" a "Podkarpatskije Rusini, ostavte hlubokij son". Zneli zdravice, piesne, mládež tancovala, zvonili zvony na chrámovej veži, slúžila sa slávnostná liturgia, v meste sa konali výstavy, koncerty. "Ako sa netešiť" - píše dobová tlač, keď vidíme, že súčasníci si vážia svojho vodcu nielen slovom, ale aj skutkom!" Pamätník bol v 70. rokoch premiestnený na nové miesto v pekne upravenom prostredí /nám. Národného frontu, teraz Duchnovičovo námestie/.

Alexander Duchnovič po štúdiách filozofie v Košiciach a teológie v Užhorode pôsobil ako gréckokatolícky kňaz v Chmeľovej a Beloveži, potom ako cirkevný úradník a vychovávateľ – najprv v Užhorode a od roku 1843 v Prešove. Vyznamenal sa ako básnik, autor divadelných hier, autor viacerých učebníc a ako pedagóg a organizátor kultúrneho a literárneho života. Veľkú časť svojej básnickej tvorby venoval pozdvihnutiu národného povedomia Rusínov. Napísal aj prvý rusínsky šlabikár, niekoľko školských učebníc, napr. zemepis, gramatiku a pedagogiku. V roku 1850 založil v Prešove literárny spolok Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje. Pozoruhodná bola aj jeho spolupráca so slovenským národným hnutím. Prispieval do Pešťbudínskych vedomostí. Najbližšie si členovia Okresnej rady Slovenského Hnutia Obrody v Prešove prídu pripomenúť túto významnú osobnosť 13. októbra 2007 pred jeho sochu na Duchnovičovom námestí v Prešove, kedy sa uskutoční oficiálne verejné spomienkové stretnutie na Alexandra Duchnoviča.