Okresná rada Slovenského Hnutia Obrody v Poprade (OR SHO v Poprade) zorganizovala v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Poprade pietnu spomienku venovanú obetiam komunizmu pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie. Pietna spomienka začala o 14:00 hod. stretnutím prevažne mladých ľudí pred železničnou stanicou Poprad - Tatry, odtiaľ pokračoval sviečkový pochod za obete komunizmu na Námestie sv. Egídia pred pamätnú tabuľu Jozefa Bonka (1968). Na začiatku podujatia odzneli niektoré slová Ľudovíta Štúra z jeho príhovoru zo dňa 17. novembra 1847 na Uhorskom sneme: „My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. Keď ale slobodu chceme, dajme slobodu tomu, kto ju vždy zastával, usaďme slobodu tam, kde bolo jej miesto a prítulok, keď ju v krajine utisli a zo všetkých kútov vyhnali. Ale sa hovorí, že u nás slobody dosť, na to ale odpovedám, že opravdivej ľudskej veľmi málo!“
Pozvanie na pietnu spomienku prijal aj politický väzeň František Bednár zo Svetového združenia bývalých česko-slovenských politických väzňov, ktorý priblížil mladým ľuďom, čo sa udialo počas silnej totality a ako zaobchádzali komunisti s nevinnými ľuďmi. Vo svojom príhovore vyjadril svoje sklamanie z obdobia po novembri 1989. Zároveň podporil mladých ľudí, ktorí sa neboja ozvať a vyjadriť svoju nespokojnosť s dnešnou spoločnosťou.
Na pietnej spomienke odzneli príhovory organizátorov, ktorí odsúdili komunizmus v dnešnej dobe a zároveň odsúdili tých, ktorí rozhodujú o chode krajiny a sú bývalými komunistami.
Okrem toho vyjadrili svoju nespokojnosť nad niektorými neobjektívnymi médiami, ktoré spôsobujú morálny kolaps dnešnej spoločnosti. Organizátori podujatia ako aj pozvaní sa zhodli na tom, že okrem slovenskej štátnosti November 1989 nič iné pre Slovensko nepriniesol, keďže nenastala materiálna, morálna ani duchovná obnova za 20 rokov tzv. „slobody“.
Dávid Tokač, predseda OR SHO v Poprade na záver svojho príhovoru vyzval už iba jediného vplyvného národovca na Slovensku, pána prezidenta Ivana Gašparoviča, o pomoc v boji proti komunizmu, a aby prispel k tomu, aby komunistická ideológia bola na Slovensku trestným činom. Na záver akcie nasledovala minúta ticha, kladenie venca, sviečok a hymna SR.
Po tejto vydarenej pietnej spomienke médiá žiaľ označili organizátorov aj zúčastnených za extrémistov. No však nezohľadnili fakt, že v príhovoroch bol odsúdený aj extrémizmus ako zlá a nesprávna vec. To, že hovoríme pravdu, dokazuje aj video z akcie.
Dávid Tokač
predseda OR SHO v Poprade
Beseda o Novembri 1989 v sídle Matice slovenskej
21. novembra 2009 sa po pietnom akte pri pamätnej tabuli J. Bonka organizátori zo Slovenského Hnutia Obrody (ďalej SHO) a účastníci spolu s niektorými matičiarmi odobrali do sídla Matice slovenskej, kde podujatie pokračovalo besedou o novembrových udalostiach 1989. Stalo sa tak na požiadanie študentov, členov SHO v Poprade. Približne 50 účastníkov prevažne študentov stredných a vysokých škôl z Popradu, Liptovského Mikuláša, Martina, Žiliny, Nových Zámkov a Nitry boli uvítaní chlebom a soľou podľa starodávneho zvyku a horúcim čajom. Program začal husľovým sólom od L. Beethovena v podaní Vladimíra Gallu a básňou M. Rúfusa Tichý plač srdca. Potom sa ujal úvodného slova Rudolf Schuster, ktorý pripravil cenný dokumentárny materiál z roku 1989 - z revolučných rokov - autentické plagáty, samizdaty, občianske výzvy veľkej výpovednej hodnoty pre túto prvú ponovembrovú generáciu.
Rudolf Schuster podal živé svedectvo o týchto udalostiach, po ktorom nasledovali otázky aj vlastné stanoviská k súčasnému dianiu. Hovorilo sa o potrebe pravdivého poznania našej histórie, o sklamaniach z očakávaní, o potrebe zmeniť status quo. Účastníci nad 18 rokov podpísali petíciu za jazykový zákon. Matičiari reagovali na ich názory a snažili sa ich usmerniť a orientovať v aktuálnych spoločenských otázkach v širších súvislostiach, keďže sa na nás obracali ako na ľudí starších, majúcich osobnú skúsenosť s prelomovými obdobiami našej histórie. Odpovedali sme im pravdivo vedomí si svojej zodpovednosti a váhy slova.
Po poldruhahodinovom dialógu sa účastníci pokojne rozišli s poďakovaním do svojich domovov. Rozchádzali sme sa s vedomím, že sme stretli mladých ľudí, ktorí majú živý záujem o spoločenské dianie na Slovensku a záleží im na ňom. Oveľa horšie je na tom časť ich rovesníkov, ktorá holduje drogám, podlieha stádovitému ohlupovaniu a bezcieľnemu záhaľčivému životu bez ideálov a nádeje.
Preto správa TA3 o tom, že Matica podporila akciu extrémistov, bola len smutným paradoxom v porovnaní s právom na slobodu prejavu novembrových udalostí 1989, hrubou manipuláciou s faktami a štvaním proti národnej orientácii a programu Matice slovenskej. Proti takému skresľovaniu podujatia ostro protestujeme.
