Národná identita v ofsajde

Margaréta Vyšná
16.01.2017 4 423 archív

Národná identita je pomerne ťažko uchopiteľný význam, rôzni autori, ale aj odborné slovníky ju definujú rozlične. Nejestvuje reálne v kultúrnom bytí človeka, iba sa prejavuje určitými formami a prostriedkami. Zároveň je tu oprávnená požiadavka objektívnejšieho chápania podstaty národnej identity. Aj preto, že ide o potrebu napĺňania rozvoja a udržania národnej identity, jej zabezpečenie v legislatíve, z ktorej vyplývajú úlohy jednotlivých štátnych rezortov, najmä ministerstva kultúry, ministerstva školstva, ale aj Matice slovenskej a paralelne je nevyhnutné monitorovanie uplatňovania legislatívy a posúdenie stavu rozvoja a podpory národnej identity, stavu národného vedomia Slovákov a kvality národného života najmä v etnicky najlabilnejších oblastiach.

Deti, ktoré vonkoncom za nič nemôžu, využívajú maďarskí rodičia ako nejakých rukojemníkov na presadzovanie vyšších maďarských záujmov. (Redakcia)

Definícia národnej identity

Slovník kulturálnych štúdií neuvažuje o národe ako celku, jednotu alebo identitu treba chápať ako zjednocovací model veľkej rozdielnosti a rozporuplnosti národa. V slovenskej filozofickej encyklopédii nachádzame teóriu národnej identity založenú na objektívnej existencii národa ako samotného faktu, územnej celistvosti, spoločného jazyka, zvyklostí a kultúry, ale aj vedomia o nich ako toho, čo určuje jednotlivé práva a väzby k tomuto národu.

Podľa tohto vymedzenia, ale najmä chápania národa ako objektívneho faktu, potom môžeme uvažovať o národnej identite ako o význame, ktorý obsahuje päť kategórií, entít: spoločné meno, pomenovanie – Slovák, slovenský, spoločné územie, územná celistvosť, kultúrny priestor národa – Slovenská republika, Slovensko, spoločný jazyk – slovenský jazyk, slovenčina, spoločná kultúra, zvyklosti, normy, symboly, hodnoty, kultúrne vzorce – slovenská národná kultúra, vedomie o týchto entitách/národné vedomie (o spoločnom mene, spoločnom území, spoločnom jazyku, spoločnej kultúre). Za kľúčovú zložku získavania a utvárania národného vedomia považujeme vzdelávanie a za najdôležitejšie oblasti podpory národnej identity jazykovú a školskú legislatívu.


Tvrdá realita slovenčiny

Zákon o štátnom jazyku je základným právnym predpisom ochraňujúcim spoločný jazyk Slovákov. Používanie štátneho jazyka upravuje zákon o štátnom jazyku. Zákon je rozdelený do niekoľkých oblastí, z nich sa štátny jazyk používa bez obmedzenia, osobitných predpisov a ďalších výnimiek len v dvoch oblastiach – v dokumentácii ozbrojených síl, zborov a hasičských jednotiek a v agende zdravotníckych zariadení a sociálnych služieb. V úradnom styku, pedagogickej dokumentácii, oznamoch pre verejnosť, vysielania televízií a rozhlasu, tlači, kultúrnych podujatiach, nápisoch na pamätníkoch, v súdnych a správnych konaniach, účtovníctve, technickej dokumentácii, stanovách združení a politických strán sa používa slovenčina s rôznymi obmedzeniami, delí sa o miesto s cudzími jazykmi a  na južných jazykovo zmiešaných územiach aj s jazykmi národnostných menšín.

-------------------------------------------------------------------------
Maďarskí rodičia používajú svoje deti ako rukojemníkov

-------------------------------------------------------------------------

Používanie štátneho jazyka v praxi vyhodnocuje správa o stave používania štátneho jazyka za rok 2015, napriek odporúčaniam ministerstva kultúry napr. v médiách ako nízku jazykovú úroveň, v školstve neuvádza ani v jednom prípade lepšiu ako priemernú úroveň. Sťažnosti občanov na používanie štátneho jazyka sa v 30% vzťahujú na jazykovo zmiešané územia, dohľad ministerstva kultúry zistil všetky porušenia jazykového zákona na juhu štátu, teda práve tam, kde sa slovenčina používa podľa zákona s obmedzením.


Nedostatok národného vzdelávania

Výchovno-vzdelávací proces tvorí základ národného vedomia a môže najvýraznejšie ovplyvniť rozvoj národnej identity. V zákone o výchove a vzdelávaní (školský zákon) úplne absentuje priama podpora rozvoja a budovania národnej identity, zákon uvádza iba podporu vlastenectva.

Štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé úrovne škôl podporujú národnú identitu iba v kontexte európanstva a multikulturalizmu.

Úroveň vzdelávania sa v najlabilnejších, etnicky heterogénnych oblastiach – jazykovo zmiešané regióny – osobitne nevyhodnocuje. Slovenská spoločnosť teda nemá konkrétnu predstavu o stave školstva z hľadiska národného uvedomenia Slovákov na približne jednej tretine svojho územia (šestnásť národnostne zmiešaných okresov, 1012 obcí). Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery je výsledok hodnotiacich správ – štátne vzdelávacie programy, ktoré priamo a konkrétne nepodporujú rozvoj národnej identity napĺňajú školy len na priemernej úrovni – pre rozvoj národnej identity pozitívny.


Jazyk a vzdelávanie potrebujú posilu

Takýto stav vo vzdelávaní a v oblasti používania štátneho jazyka nemožno inak charakterizovať, len ako nepriaznivý pre rozvoj a podporu niektorých entít národnej identity, aj keď isté náznaky zlepšenia sú prítomné. Ďalšie predpisy, normy, vyhlášky, nariadenia, štátne strategické a koncepčné dokumenty deklarujú čiastočnú podporu štátnemu jazyku, národnému vedomiu, či národnej identite ako takej. Najkľúčovejšie kategórie každého národa – jazyk a národné vedomie legislatíva (zákon o štátnom jazyka, školský zákon) konkrétne a priamo však nepodporuje.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

Pridaj komentár