Stepan Bandera by mal radosť. Z Andreja Kisku

Ľudovít Števko
24.11.2017 3 519 achív

Nový ukrajinský školský zákon, ktorý schválila Najvyššia rada Ukrajiny a podpísal prezident Porošenko je drakonickým nariadením proti menšinám žijúcim v tomto štáte. Problémom zákona, mimochodom schváleného aj veľvyslanectvom USA v Kyjeve, je článok 7, podľa ktorého štát bude garantovať verejné vzdelávanie od piatej triedy základných škôl len v ukrajinskom jazyku.

Tradičný záujem a konkrétna pomoc Matice slovenskej Slovákom v zahraničí je povzbudzujúca a prospešná, ale Matica so svojimi skromnými prostriedkami na úlohu zachovávať a prehlbovať identitu našich rodákov v Maďarsku, Zakarpatsku či Poľsku sama nestačí.

Príslušníci národnostných menšín, tvoriaci na Ukrajine 20 percent obyvateľstva, sa môžu vzdelávať v materinskom jazyku iba v materských školách a na nižšom stupni základných škôl.

O tom, že tento zákon ide proti elementárnym európskym hodnotám netreba pochybovať. Ukrajinská vláda, parlament i prezident Porošenko sa ustanovením tohto zákona hlásia k ideám neofašistického Pravého sektora: „Jedna rasa, jeden národ, jeden jazyk!“

 

Lajčák záhadne mlčí

Hľadanie ukrajinskej národnej identity postupnou likvidáciou jazyka a kultúry národnostných menšín, ktoré sa stávajú nežiaducimi občanmi v štáte je scestné a destabilizujúce pre samotný štát. Nacionalistická nenávisť namierená najmä proti osemmiliónovej ruskej menšine sa hlboko dotkne aj Maďarov, Rumunov, Slovákov, Poliakov, Grékov, Moldavcov, Bulharov a iných početných národností žijúcich na Ukrajine.

Je prirodzené, že vlády mnohých európskych štátov (okrem Slovenska) ostro protestujú proti plánovanej ukrajinizácii svojich rodákov. V súvislosti s novým ukrajinským školským zákonom sa ministri Rumunska, Maďarska, Grécka a Bulharska obrátili spoločným listom na generálneho tajomníka Rady Európy aj vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre otázky národnostných menšín, v ktorom upozorňujú, že článok 7 je v rozpore s ukrajinskou ústavou zaručujúcu bez obmedzenia výučbu v materinskom jazyku ako aj slobodné používanie jazykov a v rozpore so zákazom diskriminácie na základe jazyka zakotvenom v dohodách ratifikovaných Ukrajinou, zvlášť v Európskej charte regionálnych či menšinových jazykov.

Paradoxom je, že Slovenská republika hlásiaca sa k európskym hodnotám vari najviac spomedzi štátov V4 mlčí. Zdá sa, že minister Miroslav Lajčák má svoje záujmy v New Yorku vyplývajúce z novej funkcie a na „marginálnu“ sedemnásťtisícovú slovenskú menšinu v Zakarpatskej Ukrajine nemá čas. Vlažný postoj Slovenska k svojím národnostným menšinám je notoricky známy.

Tradičný záujem a konkrétna pomoc Matice slovenskej Slovákom v zahraničí je povzbudzujúca a prospešná, ale Matica so svojimi skromnými prostriedkami na úlohu zachovávať a prehlbovať identitu našich rodákov v Maďarsku, Zakarpatsku či Poľsku sama nestačí.

 

Zvláštne aktivity slovenských veľvyslancov

Úloha štátu je pomáhať svojím doma i vo svete. Prirodzene, nejde len o materiálnu pomoc, ale aj o politickú podporu, ktorá v porovnaní s inými štátmi je nedostačujúca. Nielen v prípade protimenšinového školského zákona na Ukrajine, ale aj v prípade skrytej odnárodňovacej politiky voči Slovákom v Maďarsku i Poľsku. Naopak, niekedy predstavitelia na našich ambasádach v zahraničí postavili slovenskú menšinu namiesto podpory do nepriaznivého svetla. Niekdajšia veľvyslankyňa SR vo Waršave Magda Vášáryová sa vo svojej knihe Polnočný sused, ktorú vydala v poľštine (Sasiad o pólnocy) pustila do tamojších Slovákov, že na svojom sneme Spolku Slovákov v Poľsku spievali fašistickú pieseň Rež a rúbaj... Bola to bohapustá lož, proti ktorej sa bránil predseda spolku Ľubomír Molitoris trestným oznámením za ohováranie na krakovskom súde. Slováci na sneme naozaj spievali, lenže pieseň Kto za pravdu horí. Bývalej herečke v úlohe veľvyslankyne to však neprekážalo v kariére, bez hanby sa otriasla a naďalej loví aj v politickom dôchodku v protislovenských vodách. Všetko je zabudnuté.

Žiaľ, kvôli novému ukrajinskému školskému zákonu odíde do zabudnutia aj prípad slávnostného otvorenia Štvrtej všeobecnovzdelávacej školy s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským na Županatskom námestí v Užhorode 1. septembra 2011. Vtedy pred bránami užhorodskej školy prestrihol pásku predseda Matice slovenskej v nádeji oživenia slovenského života v Zakarpatsku. Dnes vieme, že slovenské nádeje i peniaze slovenskému vzdelávaniu na Ukrajine nepomôžu. Ukrajinský školský zákon je hanebnou kapitolou vývoja Ukrajiny po Majdane. Maďari ústami svojho zahraničného ministra protestujú najhlasnejšie, ale pridávajú sa aj predstavitelia Poľska, Rumunska a Grécka.

Náš prezident Andrej Kiska, ktorý sa nedávno stretol na pôde OSN so svojím priateľom Porošenkom nepovedal na obranu Slovákov národne živoriacich na Ukrajine ani slovo. Určite neprotestoval, lebo inak by o tom bola v informačných kanáloch Andreja Kisku, v SME a Denníku N a v Hríbovom týždni aspoň správička.

Keby žil Stepan Bandera, mal by z nášho prezidenta neskrývanú radosť.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár