Dejiny Slovákov. Jeden životný priestor pre jeden národ

Ladislav Kováčik
13.02.2018 5 798 achív

Pohľady Slovákov na ich vlastné dejiny sa rôznia. Pri hodnotení jednotlivých dejinných udalostí a období veľa u človeka zavážia také kategórie ako vierovyznanie (či jeho absencia) či príslušnosť k politickej ideológii.

Za stáročia sa nahromadili kultúrne vzorce a vzorce správania, ktoré ovplyvnili aj celé 20. storočie a vlastne nás ovplyvňujú dodnes. V prvom rade bolo Slovensko už od raného stredoveku pod vplyvom kresťanstva a aj keď dnes veľmi razantne postupuje sekularizácia, ide naďalej o zásadný kultúrny vplyv.

A tak sa stávame svedkami, ako sú tie isté udalosti hodnotené v dôsledku toho až diametrálne odlišne. Niektoré dostanú jednoznačné znamienko „mínus“, iné jasné „plus“. A trochu sa aj zdá, ako keby sa hodnotenia, hlavne najnovšej, histórie pohybovali len medzi týmito dvomi krajnosťami.

 

Dve „Slovenská“

Slováci určite nie sú národ bez vedomostí o histórii, či už vlastnej alebo svetovej. Aj nám internet spolu s knihami poskytuje ohromné možnosti zoznámiť sa s nepreberným množstvom faktom, ktoré pomáhajú lepšie dokresliť pohľad na tú-ktorú dejinnú epochu.

Problémom však je, že na Slovensku absentuje seriózna snaha o celospoločenskú diskusiu o témach národných dejín. A tak sa takéto diskusie vyskytujú mnohokrát len na neformálnej úrovni medzi jednotlivými súkromnými osobami rôznych profesií, či už naživo alebo aj na internete.

Povedzme si na rovinu, dnes už vlastne neexistuje jedno Slovensko. „Slovenská“ sú prinajmenšom dve – to oficiálne, ktorého stanoviská tlmočia poprední politici, novinári, či členovia neziskoviek, a na druhú stranu to „paralelné“ Slovensko, kam sa utiekajú všetci tí, ktorým postoje hlásané Slovenskom „oficiálnym“ nevyhovujú. „Oficiálne“ Slovensko sa s týmito ľuďmi obvykle nemieni vôbec rozprávať, a tak sú odkázaní opierať sa o tzv. alternatívne médiá a národné, či ľavicové organizácie, prípadne organizácie, ktoré majú blízko k myšlienkam priamej demokracie.

Pravdaže, takéto rozdelenie je len základné a nevyčerpáva všetky názorové odtiene, ktoré sa aj pri pohľade na slovenskú históriu môžu vyskytovať. Skúsime sa ale bližšie pozrieť aj na tieto odtiene.

 

Kľúčové 20. storočie

Každá skupina má k slovenským dejinám svoj vlastný naratív, teda stručné zhodnotenie jednotlivých na seba nadväzujúcich období. A kľúčovú úlohu v odlíšení jednotlivých prúdov tu zohráva práve 20. storočie, ktoré je najkontroverznejšie a veľmi bohaté na prevratné udalosti – z pohľadu Slovenska určite to najbohatšie. Neustále zameriavanie sa na najnovšie dejiny však môže byť aj na škodu. Staršie dejiny nám môžu pripadať „nudné“ a „statické“, ale v zásade si treba uvedomiť, že nikto, kto sa chce vyjadrovať k dejinám Slovenska a Slovákov 20. storočia, ich nemôže ignorovať.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Generácia Slovákov s vykradnutým vedomím národnej identity

-------------------------------------------------------------------------

Za tie stáročia sa predsa nahromadili kultúrne vzorce a vzorce správania, ktoré ovplyvnili aj celé 20. storočie a vlastne nás ovplyvňujú dodnes. V prvom rade bolo Slovensko už od raného stredoveku pod vplyvom kresťanstva a aj keď dnes veľmi razantne postupuje sekularizácia, ide naďalej o zásadný kultúrny vplyv. No ale poďme k tým jednotlivým naratívom. A budeme, pochopiteľne, hovoriť v prvom rade o naratívoch týkajúcich sa 20. storočia.

Jedným z vyskytujúcich sa naratívov je ten národno-konzervatívny. Pre ľudí, ktorí sa k nemu hlásia, je nespochybniteľná úloha štúrovcov a ďalších národných buditeľov a aktivistov 19. storočia. Uhorsko pod vplyvom maďarizácie a liberalizmu tu dostáva pomyselné negatívne znamienko, rozchod s ním je vnímaný ako pozitívny, no následná skúsenosť s prvou ČSR je vnímaná veľmi kriticky. Národno-konzervatívny naratív sa hlási k odkazu prvej Slovenskej republiky (i keď si obvykle dobre uvedomuje aj jej zlyhania) a následnú negáciu v podobe ľudovodemokratického a komunistického režimu vníma dramaticky. Zvrat po roku 1989 neprijíma s nadšením, víta však obnovenie slovenskej štátnosti v roku 1993. Tento naratív a pohľad bol v 90. rokoch v podstate prítomný napríklad v denníku Slovenská republika a je prítomný dodnes, len už musí ustupovať na teritórium spomínaného „paralelného“ Slovenska.

 

Postoj voči SNP a prvej SR

Ale ešte to trochu skomplikujme. Všetci, čo v 90. rokoch volili HZDS a SNS a fandili samostatného Slovensku, neboli úplne verní spomínanému naratívu. Veľkú úlohu tu zohral fakt, že Slovensko sa od nástupu totality v roku 1948 už nenávratne zmenilo. Týka sa to najmä poklesu religiozity. Hlinkova slovenská ľudová strana a prvá SR boli bez katolicizmu nemysliteľné, SNS a HZDS 90. rokov však už neboli konfesionálnymi stranami. Hlásili sa k nim ľudia veriaci aj bez vyznania. Národno-konzervatívny naratív tu nemusí byť prítomný úplne, lebo komunistický režim vštepil ľuďom do myslí jednoznačne pozitívny postoj voči Povstaniu roku 1944. Nehovoriac o tom, že množstvo členov HZDS a SNS bolo členmi komunistickej strany – a tak v tomto prostredí nemôžeme hľadať úplne razantné odsúdenie celého režimu. Áno, bol síce prijatý zákon o nemorálnosti a protiprávnosti tohto režimu, ale ako vidíme, v prípade SNP spoločnosť v podstate dodnes akceptuje komunistický naratív – i keď už zdôrazňuje viac „občiansky“ odboj, než ten komunistický.

Obdobie prvej SR je zo všetkých období slovenských dejín najdiskutovanejšie a najkontroverznejšie. A dovolím si povedať, že súčasné „oficiálne“ Slovensko ho hodnotí ešte prísnejšie než obdobie vlády komunistov.

Nie je vzácnosťou, že sa dnes ľavicovo orientovaní občania – aj zo strany Smer – hlásia k osobnosti Alexandra Dubčeka a Pražskej jari. No prezident Jozef Tiso a obdobie prvej SR sú jednostranne démonizovaní naprieč celým „oficiálnym“ Slovenskom, či už u pravičiarov alebo ľavičiarov.

 

Myslenie liberálov

Ľavicovo orientovaní občania, ako aj tí zo „štandardne pravicového“ prostredia okolo strán KDH a niekdajšej SDKÚ ešte celkom na svoje naratívy slovenských dejín dbajú. Obvykle sa zhodujú na prospešnosti vzniku ČSR, Povstania roku 1944 aj Nežnej revolúcie. Konzervatívnejšia časť voličov KDH nemá problém prihlásiť sa aj hodnotám prvej SR.

Pokiaľ však ide o liberálne orientovaných občanov, teda tých, ktorí sa dnes pohybujú napríklad okolo strany SaS, musíme konštatovať, že týmto príliš na nejakom naratíve slovenských dejín nezáleží. Otázkam slovenskej histórie sa venujú marginálne, rozhodujúce sú pre nich roky po prevrate roku 1989. Vedia, že komunizmus aj „fašizmus“ boli zlé, s prvou ČSR či SNP nemajú problém, ale sú zaujatí a zamestnaní v prvom rade súčasnosťou.

 

Je možná diskusia?

Takéto sú teda rôzne pohľady Slovákov na ich históriu. Rôznosť a pluralita sama o sebe nemôže byť problémom, zásadným problémom je však to všadeprítomné „vyčleňovanie“ len určitých skupín ako „hodných“ pre serióznu diskusiu. Kto sa prihlási, hoci aj celkom opatrne, k obdobiu prvej SR, má väčšinou problém, lebo „oficiálne“ Slovensko si ho okamžite zaradí na „index“. A tak namiesto poctivej diskusie sme častokrát svedkami skôr pohodlného nálepkovania oponentov bez ich vypočutia.

Cesta von z tohto bezútešného stavu bude komplikovaná. A priznajme si, u mnohých ľudí, neochotných zmeniť svoje návyky, je aj nemožná. Ale pokusy o diskusiu a porozumenie medzi jednotlivými tábormi nemôžu nikdy prestať. Slovensko je malá krajina, cesta z Bratislavy do Košíc na opačnom konci republiky trvá pár hodín. O to viac si treba uvedomiť, že tu my všetci, „ľudáci“ aj komunisti, svetoobčania aj národovci, ľavičiari aj pravičiari, „rusofili“ aj „rusofóbi“, zdieľame jeden priestor. Miera nenávisti a nevraživosti častokrát presahuje všetky medze, máme len šťastie na to, že sme ako národ málo temperamentní a tak sa málokedy uchýlime k násiliu. Ale aj k tomu môže dôjsť a v slovenských dejinách už neraz došlo.

K dialógu nemožno nikoho dotlačiť, ani donútiť. Treba však vytvárať v spoločnosti také podmienky, aby bol vnímaný ako atraktívny. Ako pozitívny spomeňme na záver fakt, že „paralelné“ Slovensko, čoraz početnejšie, je aj vo svojej rôznorodosti tomuto prístupu skôr naklonené (vidíme to na príklade médií ako Slobodný vysielač či Zem a Vek). K plnému uvedomeniu si skutočnosti, že sme všetci obyvateľmi jednej krajiny, však chýba ešte riadny „kusisko“ cesty.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár