Jozef Gajdoš. Milovník kníh

Jozef Gajdoš. Milovník kníh

Martin Lacko
05.08.2018 1 580 achív

Obdobie 50. rokov 20. storočia patrí k najhroznejším obdobiam slovenských dejín. Okrem likvidácie ľudí a pokusu o zničenie katolíckej cirkvi i národnoštátneho povedomia došlo aj k nenapraviteľným škodám na kultúrnom dedičstve, predovšetkým zničením státisícov vzácnych kníh z kláštorných knižníc. Jedným z mála odvážlivcov, ktorí sa ich zvyšky pokúšali zachraňovať, bol františkánsky páter Vševlad Gajdoš. Jeden z najväčších vzdelancov svojej doby si odsedel deväť rokov. Za výrobu a šírenie fotografií Dr. Tisa. 

Životné peripetie Vševlada Gajdoša nám pripomínajú, že najlepší synovia slovenského národa, boli Čechmi, Čechoslovákmi a boľševikmi zámerne, systematicky a nepretržite prenasledovaní a likvidovaní de facto od štátneho prevratu, ktorý začal 29. augusta 1944 a vzhľadom na súčasný stav v spoločnosti možno povedať, že pretrváva v kultúrnej a politickej štvanici – dodnes.Jozef Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani do rodiny poľnohospodárskych robotníkov, resp. maloroľníkov, Rudolfa Gajdoša a Veroniky rod. Bugarovej. Bol štvrtým z ôsmich súrodencov. Už na ľudovej škole si zamiloval čítanie a knihy. V januári 1921 nastúpil do františkánskeho gymnázia v Skalici, kde už ako rehoľník pôsobil jeho starší brat Janko (Gilbert). Pokračoval v Trnave, kde sa stal aj klerikom – novicom. Tu prijal rehoľné meno Pankrác (Vševlad). Zvyšok štúdií dokončil v Malackách a Skalici, kde v júni 1929 maturoval. Potom študoval teológiu v Prahe (1929 – 1933). Na Karlovej univerzite si urobil aj štátne skúšky z knihovedy a esperanta. Vysviacku mal 24. septembra 1932 v Trnave. V r. 1933 – 1938 absolvoval štúdium dejepisu a filozofie na UK v Bratislave i študijné pobyty v Maďarsku, Nemecku a Taliansku. Po zložení rigoróznej skúšky v marci 1939 sa stal doktorom filozofie.  


Pohľadnice Dr. Tisa

V jeseni 1938 začal učiť na františkánskom gymnáziu v Malackách. Bol vynikajúci pedagóg. Ovládal jedenásť jazykov. Jeho životnou láskou však boli knihy. Preskúmal množstvo farských knižníc, františkánske knižnice doma i v Budapešti a Eisenstadte. Osobitne ho zaujímali materiály k národnobuditeľskej činnosti františkánov. Objavil vzácne staroslovenské pamiatky (glagolské pergameny). Celkovo napísal asi 300 štúdií a článkov z knihovedy, jazykovedy, filozofie, histórie, literatúry, hudobnej vedy. Po založení Slovenskej akadémie vied a umení v roku 1942 mu ponúkli miesto šéfa jeho historického ústavu, čo však neprijal. Jeho vedecký a kultúrny rozlet sa skončil s návratom Československa v r. 1945. Po poštátnení gymnázia a vyhnaní františkánov bol r. 1946 preložený do Nových Zámkov. Tu sa koncentrovali študenti z bývalého šurianskeho gymnázia spolu so študentmi, ktorí boli pre svoje národné presvedčenie preložení z iných gymnázií.

Novozámockí profesori i gymnazisti Tisovu popravu otvorene odsudzovali a študenti zorganizovali v ilegálnych novinách Nástup a v letákoch protest. V noci po 18. apríli 1947 na návrh Ladislava Javorského zhotovil koláž /fotomontáž/ obrazu Dr. Tisa lemovaného tŕňovou korunou a textom „Za Boha život – za národ slobodu – Slovenský mučeník.“ Fotografiu potom novozámockí študenti rozmnožovali a v náklade 25-tisíc rozposielali po Slovensku.


Zatknutie a väzenie

Za pomoci konfidentov ich však ŠtB odhalila. Nastalo zatýkanie. Od 13. do 20. septembra 1947 bolo zatknutých asi 1 500 prevažne študentov a mladých ľudí. V noci zo 14. na 15. septembra príslušníci štátnej bezpečnosti zatkli aj pátra Vševlada. Na krajskom súde ho desať dní despoticky vyšetrovali a vynútili si priznanie „zločinov“, ktoré nikdy nespáchal. Vo vyšetrovacej väzbe ho (protiprávne) držali 27 mesiacov, až do pojednávania 27. decembra 1949. Jedným z dôsledkov mučenia bola trombóza, ktorej sa nezbavil do smrti. V obžalobnom spise bol predstavený ako hlavný inšpirátor a organizátor protištátneho sprisahania. Vo vykonštruovanom procese bol súdený sám, hoci v obžalobe bol uvedený ako „vodca 26-člennej skupiny.“ Štátny súd (predseda S. Zamboy) ho odsúdil na základe zákona č. 50/23 Zb. na deväť rokov. Bol zaraďovaný do najťažších väzníc. Trpký údel prijal s pokorou. Za celý čas nebol ani raz disciplinárne trestaný. Prepustili ho až po odpykaní si osem a pol roku, 15. marca 1956. Amnestiu dostávali iba kriminálnici, tí boli v roku 1953 prepustení takmer všetci.


Záchrana písomností

V súvislosti s rušením mužských kláštorov v roku 1950 došlo k tzv. zvozu nevhodnej literatúry. V skutočnosti k úmyselnému ničeniu či poškodeniu stoviek tisíc vzácnych kníh a rukopisov. Boli zvážané na vlečkách a následne pálené, príp. uskladnené v drastických podmienkach. Iniciátorom tohto knižného holokaustu mal byť bývalý ev. farár Ján Čaplovič (1904 – 1976), spolupracovník exilovej vlády E. Beneša, a neskôr, v r. 1948 – 1952, riaditeľ Univerzitnej knižnice. Pre milovníka kníh Gajdoša to bola väčšia rana než väzenie. Zvyšok života venoval záchrane toho, čo sa ešte zachrániť dalo. Po prepustení z väzenia sa zotavoval u matky. Potom mu Matica poskytla miesto dokumentátora. Za krátky čas sa mu podarilo zachrániť Aponiovskú knižnicu z Oponíc, ktorá sa považovala za stratenú. Tu ošetril a kategorizoval 20-tisíc kníh. Zachránil a usporiadal Zayovskú knižnicu z Uhrovca uloženú v Bojniciach, tiež pozostalosť Antona Bernoláka v Nových Zámkoch či korešpondenciu F. Liszta v Trnave. Na základe prameňov Gajdoš usudzoval na slovenský pôvod tohto hudobného velikána.

V októbri 1958, v súvislosti s tzv. ťažením proti buržoáznemu nacionalizmu, bol z Matice prepustený. Stalo sa tak krátko po jeho heroickom výkone so záchranou Aponiovskej knižnice. Jeho kádrový profil mu neumožňoval si nájsť prácu. Napriek nevšednej erudícii nesmel vystupovať, jeho literárnohistorické práce nesmeli byť publikované. Ostal úplne opustený. Napokon sa nad ním uľútostil predseda JRD v rodnej Mani, ktorý ho zamestnal ako predavača zeleniny. V marci 1959 musel odísť do invalidity s dôchodkom 400 korún. Súdne rehabilitovaný bol 30. mája 1972. Zomrel 11. mája 1978 v Bratislave, pochovaný je v rodisku.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár