Slovenské hnutie obrody

Slovenské povstanie v meruôsmych rokoch. Slávna kapitola v dejinách Slovákov

V nedeľu 3. februára sme si uctili pamiatku slovenských dobrovoľníkov, ktorí sa 5. februára 1849 na Branisku so zbraňou v ruke postavili príslušníkom revolučnej košútovskej armády, aby im odrezali jedinú prístupovú cestu do Prešova.

Krátkou túrou od Motorestu Branisko na vrchol sedla horského priesmyku Chvalabohu sme si pripomenuli príchod slovenských dobrovoľníkov od Prešova na miesto ozbrojeného konfliktu. Následne sme sa presunuli do Spišského Podhradia, kde sme si položením venca k pamätníku, uctili pamiatku padlých Slovákov a v Levoči sme sa poklonili najväčšiemu Slovákovi v dejinách Ľudovítovi Štúrovi.

Tento ozbrojený konflikt sa stal súčasťou národnooslobodzovacieho boja Slovákov v rámci tzv. zimnej výpravy v meruôsmych rokoch počas Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849.

Význam Slovenského povstania z rokov 1848 - 1849 najlepšie vystihol J. M. Hroboň v liste Vajanskému, keď povstanie označil ako prechod štúrovcov zo školy do živej histórie národa a ako dejinnú chvíľu, v ktorej Slovák, po prvý raz za tisíc rokov, ťahal meč ako Slovák.

Aj táto udalosť je nezmazateľným dôkazom toho, že naša národná a štátna sloboda sa nerodili ľahko a slovenská zem je skropená krvou skutočných slovenských vlastencov.

Myslíme na tých, ktorí obetovali svoje životy za slovenskú vec.

Ďakujeme, výtečníci slovenskí.