Skôr než nad nimi mávneme rukou

S akou nedočkavosťou a očakávaním sme pred štvrťstoročím vstupovali do nového sveta. Slobodného. Padali ostnaté drôty, hranice. S veľkou dôverou sme sa obracali na Západ a ani v sne nám nenapadlo, že tie hranice nepadajú kvôli nám, ale kvôli nim.

Pred transformáciou spoločnosti sme mali výkonné cementárne, cukrovary, boli sme potravinovo sebestační. Vyvážali sme sklo, nehovoriac o výrobkoch chémie. Dnes máme najúrodnejšiu pôdu zastavanú logistickými centrami, čo neznamená nič iné, len že sme zastrešili bonitnú pôdu na skladové priestory. O zbrojárstve škoda hovoriť. Nuž, ale prečo sme sa takto zosypali, hoci sme našu transformáciu zverili do veľmi drahých rúk? Pamätáme sa ešte, koľko nás stal privatizačný poradca, hoci záujemca bol jediný?

Mohli sme byť pripravení na zmenu takého rozsahu? Nielen spoločenského, ale i hospodárskeho systému. Ako naivne z dnešného pohľadu môže znieť program Mečiarovej vlády vytvoriť domácu kapitálotvornú vrstvu. Nenásytný Západ si to dobre vymyslel. Páči sa vám naša životná úroveň? Nech sa páči. Pridajte sa. Ak splníte to a to, stanete sa členmi nášho prestížneho klubu – Európskej únie. Ale musíte zavrieť atómovú elektráreň či umožniť privatizáciu zahraničným investorom.

Bránili sme sa, ale neubránili. Prístupové podmienky do EÚ a NATO boli tak nastavené, že tí, čo o nás rozhodovali, mali k dispozícii množstvo manévrovacieho priestoru. Napríklad ľudské práva. Ak už nič nestálo v ceste nášmu prijatiu, objavila sa výčitka, že neplníme menšinové práva. Nebolo jednoduché stáť na čele štátu, keď vládla eufória z nadobudnutej samostatnosti a na druhej strane rozvoj štátu obmedzovali cudzie záujmy. Vstup do Európskej únie bol veľkou prestížou pre štáty východného bloku a občania neboli ochotní akceptovať žiadne spomalenia, druhú vlnu, alebo niečo podobné. Propaganda pracovala na plné obrátky a už v tom čase niektoré politické strany prijali úlohu platených zradcov vlastného národa.

Je znepokojujúce, ak ani po štvrťstoročí od nadobudnutia slobody verejnosť nemá prístup k pravdivým informáciám a ustavične je zaplavovaná zjednodušeniami typu, všetci kradli. Ono to malo svoj vývoj, kým sme sa dostali do štádia, že nie sme schopní rozlišovať. Nemali sme veľa schopných politikov, ale nadostač manipulátorov.

A preto skôr, než vyslovíme to zjednodušujúce  – všetci kradli, skúsme sa zamyslieť, či neboli aj takí, ktorí pre spoločnosť niečo urobili. Hoci takú maličkosť ako – štát.

Autorka: Eva Zelenayová