Slovenská republika. Štát Slovákov a lojálnych občanov

Pojem multietnicita uvádzajú slovenské slovníky ako charakter toho, čo je utvorené z viacerých etník, národov, národností alebo národnostných spoločenstiev. Niektorí považujú za kritériá mnohonárodnostného (multietnického) štátu taký štát, v ktorom žijú tri alebo viaceré národnosti (etniká), ktoré sú schopné svojou početnosťou a lokálnym rozmiestnením zasahovať do vnútornej politiky štátu (Slobodník, M.). Dodávam, že by mali byť aj autochtónne, inštitucionalizované a mali by mať svoj rozvojový a vzdelávací program. Iní autori za národnosti považujú len také národnostné subkultúry, ktoré majú územné požiadavky (Hans van Amersfoort). Národnosti v danom štáte by mali mať jasne rozpoznateľnú národnú identitu, teda spoločný jazyk, osídlenie na spoločnom kompaktnom území, spoločný názov/meno, spoločné prejavy a symboly kultúry a vedomie o týchto spoločných menovateľoch.

V maďarskej politike dodnes prežíva názor, že nakoľko sa Slovensko vyčlenilo z väčšieho celku uhorského štátu, z geopolitického aspektu aj v súčasnosti je úzko späté s maďarskými zahraničnopolitickými záujmami a teda aj jeho postavenie v regióne by malo byť v súlade s mocenskými záujmami maďarského štátu, resp. po rozdelení česko-slovenského štátu by SR mala akceptovať „tradičnú” sféru maďarských záujmov.

Podľa uvedených kritérií by mohlo ísť na Slovensku teda iba o jednu až tri národnosti – rusínsku, rómsku a maďarskú. Po prijatí európskych dohovorov, vytvorení legislatívy a vstupe Slovenska do EÚ slovenská politická reprezentácia bez celospoločenskej odbornej diskusie uznala 12 národnostných menšín a 1 etnickú skupinu. K českej národnosti sa hlásilo v roku 2001 0,8% obyvateľstva, k rusínskej 0,4%, k ukrajinskej 0,2%, k nemeckej 0,1%, ďalšie národnosti nepredstavovali ani 3-tisíc obyvateľov na jednu národnosť, pričom medzi ostatné, nezadefinované národnosti sa hlásilo až 0,1% obyvateľov a nezistený počet národností predstavovalo 1% obyvateľstva.

Spolu teda tvorili národnosti na Slovensku približne 13% z celkového počtu obyvateľstva (sčítanie obyvateľstva 2011), čo pri akejkoľvek dobrej vôli nemožno označiť za mnohonárodnosť v štáte, napriek tomu, že Slovensko vraj predstavuje najrôznorodejší štát v stredoeurópskom priestore z hľadiska národností.

Tak sa Slovensko vo svete zaradilo medzi mnohonárodnostné štáty a nikto už neskúma, do akej miery je vlastne mnohonárodnostné.

Z označenia multi – veľa, viac, mnohonárodnostný štát plynú pre Slovensko aj rôzne požiadavky pre uplatnenie práv národnostných menšín, ktoré častokrát spôsobujú vnútorné etnické trenice a nadštandardnými požiadavkami aj destabilizáciu štátu. Slovenský národ, resp. jeho odborná verejnosť by sa mala sama rozhodnúť, tak ako to cíti, aké kritériá si zvolí pre definovanie národností vo vlastnom štáte, nezávisle od pomerov a dejinných udalostí iných štátnych útvarov.

Autorka: Margaréta Vyšná

  •  
  •  
  •  
  •