Slovensko pokračuje v maďarizácii

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny pokračuje v agresívnom nátlaku na inštitúcie, aby maďarizovali všetky informácie pre verejnosť. Menšinovým maďarským jazykom je pokrytý už takmer celý slovenský juh, zostáva už len zopár oblastí. Napríklad textové informácie pre verejnosť v potravinových reťazcoch, štátnych inštitúciách, vo verejných priestoroch dopravcov či hlasové informácie v dopravných prostriedkoch. Maďarská menšina s počudovaním krúti hlavami a Slováci na juhu sú nahnevaní a očakávajú nápravu.

Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje ich používanie takmer vo všetkých oblastiach úradného a verejného styku obyvateľstva. Zákon vrátane niekoľkých novelizácií schválila Národná rada Slovenskej republiky, v ktorej dominujú slovenské politické strany. Mnohé jazykové práva menšín neboli doposiaľ uplatnené, mnohé z nich zákon ani neupravuje alebo sú sporné.

Môže, ale nemusí

Slovenská pošta a potravinové reťazce sú ďalšími tŕňmi v oku, kde ešte maďarizácia nezasiahla úplne. Nápisy a oznamy môžu, ale nemusia byť aj v menšinových jazykoch. Splnomocnenec im však listom pripomína, že ich tieto inštitúty môžu uviesť aj v maďarskom jazyku. V predajniach COOP Jednota už vyvesili vstupný nápis aj v maďarčine, hoci nemuseli. Na rade sú pobočky Slovenskej pošty. Bežne sa na týchto pobočkách stáva, že úradníčky neoslovia alebo sa ani nepozdravia po slovensky a verejnosť ich musí na to upozorňovať. Podobná prax je aj v potravinách. Zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb použitím menšinového jazyka, za ktoré sa skrýva splnomocnenec je smiešna a priehľadná argumentácia.

Samotná maďarská menšina sa ani nedomáha týchto nadpráv, zmýšľa pragmaticky a nechce zbytočne plytvať peniazmi na maďarské nápisy. Ale politický cieľ je jasný. Uzákoniť druhý štátny jazyk – maďarčinu. Ak sa tak stane, bude to v prvom rade, našou zásluhou.

Autorka: Margaréta Vyšná

  •  
  •  
  •  
  •