Na slovenskom politickom nebi sa nám zjavili dve nové hviezdy. Či to budú len dve rýchlo pohasínajúce kométy? Každopádne, mainstream nás už dlhodobo spracúva na to, aby sme zaregistrovali značky Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia.
O programoch a plánoch oboch zoskupení sa zatiaľ vie dosť málo, vieme však povedať, že Progresívne Slovensko bude cieliť skôr na ľavicových a liberálnych voličov a Spolu sa zas zameria na tých „od stredu napravo“. Každopádne s istotou už teraz vieme, že existencia oboch zoskupení má jasnú súvislosť – a je dosť pravdepodobné, že aj samotný termín vzniku dvoch strán bol koordinovaný.
Zacitujme si z odpovede Ivana Štefunka, predsedu progresívcov, na otázku Týždňa, či vylučuje predvolebné spájanie sa so stranou Spolu: „Ak by sme náhodou – oni aj my – potrebovali zvýšiť šance spojením sa, tak to urobíme. Ale som presvedčený, že to nebude treba. Máme však nadštandardné vzťahy, i keď oslovujeme trošku iné cieľové skupiny. Pravidelne sa stretávame a je veľa projektov, ktoré ideme robiť spoločne.“ Zaujímavé.
Každopádne, za pozornosť pri skúmaní miery príbuznosti oboch strán stojí ešte iný fakt. A totiž, že tak okolo Progresívneho Slovenska, ako aj okolo Miroslava Beblavého, ktorý je lídrom Spolu, sa „motal“ Anton Zajac, ktorý je spoločníkom globálnej softvérovej firmy Eset. Na vznik Progresívneho Slovenska prispel tento pán žijúci v USA sumou 1,2 milióna eur, v prípade Beblavého zas podporil jeho iniciatívu nazvanú V mojom mene.
Aby sme si ešte lepšie dotvorili náš obraz, pripomeňme, že Zajac spoločne s ďalšími ľuďmi z Esetu finančne prispeli aj na rozbeh Denníka N. A dodajme, že v dávnejšom rozhovore pre týždenník Trend Zajac priznal, že síce nemá ambície viesť nejaké hnutie ako líder, ale že chce pomôcť zmeniť „systém“ na Slovensku.
Lídri zoskupení
Tým sme však prepojenie na Denník N neodhalili úplne, žiada sa totiž dodať, že Zora Jaurová, ktorá figurovala v redakčnej rade denníka, bola nedávno na ustanovujúcom sneme Progresívneho Slovenska v Žiline zvolená za jeho podpredsedníčku. Pokiaľ ide o preferencie oboch spomínaných subjektov, nedávny prieskum Focusu pripísal Progresívnemu Slovensku 1,9 percent a Spolu sa zatiaľ v prieskumoch neobjavilo.
Samotné osoby lídrov oboch zoskupení však veľké nádeje neveštia. Na čele Progresívneho Slovenska je podnikateľ Ivan Štefunko, ktorý v minulosti pôsobil v ľavicových stranách SDĽ a SDA, avšak nikdy zatiaľ nebol výraznou tvárou. Zato Miroslava Beblavého zo Spolu si Slováci pamätajú ako politika SDKÚ aj Siete – čo však dotyčnému môže skôr uškodiť, vzhľadom k tomu, že vieme, ako oba subjekty skončili.
Z určitého hľadiska je nástup nových subjektov logický. Totiž, to čo na Slovensku aktuálne máme pod označením „opozícia“ je veľmi nesúrodá zmes, z ktorej je aj predsedovi vlády Robertovi Ficovi zjavne vcelku do smiechu. SaS má šance zaujať voličov zúžené nielen ideológiou liberalizmu – jej pozíciu sťažujú aj protiimigračné postoje predsedu Richarda Sulíka, ktoré odradia zas ten typ voličov, ktorým neprekáža samotný liberalizmus, pričom udržať si aj tých aj oných vyzerá byť veľmi ťažké. OĽaNO a Sme rodina nie sú v štandardnom a klasickom zmysle ani stranami, s ĽSNS zvyšok opozície nepočíta, ešte ostáva KDH, ktoré má ambíciu vrátiť sa do parlamentu, ale ktoré má zároveň minulosť a orientáciu, ktorá môže mnohých odradiť. V takejto politickej atmosfére teda prichádzajú na scénu Progresívne Slovensko a Spolu.
O čo tu ide?
Keď sa spýtame klasickú otázku „cui bono“, môže nám vyjsť dvojaká odpoveď. Buď môže príchod oboch subjektov prospieť súčasnej opozičnej trojke SaS – OľaNO – KDH , resp. vôbec možnosti nahradenia vlády Smeru a SNS, prípadne môžu progresívci a Spolu prospieť aj samotnému Smeru ako možní koaliční partneri. A nedá sa vylúčiť, že „projektanti“ oboch zoskupení vlastne rátajú s obomi možnosťami. Podstatou je dostať v roku 2020 do vlády stúpencov určitých myšlienok – a určitých ľudí. Keď sa pozrieme na aktuálny prestup Richarda Vašečku z OĽaNO do KDH, nedá sa vylúčiť, že aj tu ide o súčasť širších plánov na preskupenie opozície. Rozmýšľajme – Progresívne Slovensko zachytí ľavicových a liberálnych voličov, Spolu zas občiansko-pravicových a KDH pod vedením Vašečku tých konzervatívnych (možno istejšia cesta než pod vedením Alojza Hlinu).
Politik SaS Ľubomír Galko opísal to, čo aktuálne médiá hlavného prúdu v súvislosti s novými subjektmi predvádzajú ako „mexické vlny“. Je naozaj pozoruhodné, ak trebárs sme.sk uviedlo článok o preferenciách Progresívneho Slovenska (hnutie bolo uvedené aj v nadpise) ako „mimoriadnu správu zo Slovenska“. Počítam, že do najbližších parlamentných volieb ešte tých „mexických vĺn“ uvidíme neúrekom.
Autor: Ladislav Kováčik