Vznik prvej Slovenskej republiky predstavoval v marci 1939 jediné reálne riešenie ako zvládnuť zložitú vnútornú a geopolitickú situáciu, ktorá nastala v druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Krátko po vzniku 1. ČSR čechoslovakisticky orientovaná politická elita na čele s Masarykom a Benešom odmietala uznať existenciu svojbytného slovenského národa, porušila vzájomné dohody Slovákov a Čechov a začala proces čechizácie slovenského národa, ktorý sa tak nemohol slobodne rozvíjať. Napriek viacerým nesporným pozitívnym aspektom spoločného štátu, bola národnostná situácia pre väčšinu Slovákov neprijateľná, čo následne vyústilo do vyhlásenia autonómie.
Z geopolitického hľadiska sa v kontinentálnej Európe objavila nová veľmoc – národnosocialistické Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom. Ten sa netajil záujmom rozbiť de facto umelý československý štát, na čo logicky využil Slovákov. V marci 1939 prijal slovenskú delegáciu, ktorej predložil návrh – buď vznikne samostatný slovenský štát ako satelitný štát Nemecka alebo bude Slovensko „ponechané svojmu osudu“, t. j. rozdelené medzi susedné štáty s najväčším podielom pre Maďarsko. Ani v jednom prípade nebolo možné uniknúť totalite a nemeckému vplyvu.
Po skúsenostiach s maďarizáciou a terorizovaní Slovákov na Maďarmi okupovanom území bolo toto „ponechanie osudu“, ako to nazval Hitler, neprípustné. Slovenská politická elita na čele s Jozefom Tisom mala len jedinú reálnu možnosť – zachrániť čo sa dá. To sa podarilo a keďže predstavitelia režimu dokázali viesť reálnu a pragmatickú politiku. V rámci svojich oklieštených možností dokázali vybudovať fungujúci štát a ukázať, že si dokážeme svoje záležitosti spravovať sami. Nič z toho by samozrejme nebolo, najmä v tak krátkom čase, možné, ak by nebol nový štát prijatý väčšinou obyvateľstva s nadšením. Existencia prvej SR je dnes v mnohých ohľadoch dôkazom, že sme schopný národ a jej odkaz má čo ponúknuť.
Napriek všetkým pozitívam, ani naša prvá štátnosť a jej režim neboli dokonalé. Z podriadenosti nacistickému Nemecku vyplývalo o. i. aj riešenie tzv. židovskej otázky, ale tiež otázky rómskeho etnika a ideologických nepriateľov režimu, predovšetkým predstaviteľov krajne ľavice. Židovskí občania boli pozbavení svojich práv a majetkov a nakoniec deportovaní do koncentračných tábor, kde mnohí z nich našli utrpenie a smrť. Na tieto skutočnosti nemožno zabúdať, je potrebné ich rázne odsúdiť a hlavne sa poučiť, aby k nim viac nedošlo.
Práve riešenie židovskej otázky je dnes hlavným argumentom neprajníkov a kritikov prvej SR, ktorí chcú aby sme si navždy sypali popol na hlavu. Aj keď riešenie židovskej otázky a neospravedlniteľné správanie oportunistov z radov Hlinkovej gardy a arizátorov, títo kritici a neprajníci zabúdajú, že ani táto čierna škvrna nebola taká, akou ju chce vidieť propaganda. Ako neskôr vypovedal Adolf Eichmann, slovenskí politici súhlasili s deportáciami židovského obyvateľstva v dobrej viere, že ich presídľujú na územia v Poľsku, kde začnú nový život. Preto im bol poskytnutý štartovací kapitál vo výške 500 ríšskych mariek na osobu. Postupom času, aj kvôli opakovaným zákazom navštíviť Židov v ich nových domovoch, nadobudla slovenská vláda podozrenie z klamstiev. Napriek reálnej hrozbe nemeckej odvety, boli deportácie len na základe podozrenia zastavené, pričom bola ponúknutá alternatíva v podobe individuálnych i hromadných prezidentských výnimiek a následného umiestnenia v pracovných táboroch so židovskou samosprávou. Židia chápali dobu, preto boli za toto ojedinelé riešenie vďační. Prezidentské výnimky spolu prázdnymi vyhláseniami Tisa a Macha boli príčinou sťažností nemeckých agentov na „nedostatočné riešenie židovskej otázky“. Aj tu môžeme hľadať dôvod, prečo prosili traja zástupcovia židovskej obce prezidenta Tisa, aby zotrval vo funkcii a nedovolil prevziať moc radikálnemu krídlu HSĽS.
Postoj nášho hnutia k obdobiu prvej Slovenskej republiky a osobe Jozefa Tisa je jasný. Tak, ako každá iná významná historická udalosť a osobnosť, ani naša prvá štátnosť a jej prezident neboli čiernobieli. Zdroj fotky: Archív SHO
Skúsme si teraz postoj slovenských politických špičiek na čele s prezidentom Tisom porovnať so správaním západných Spojencov. Tí podľa dokumentov zverejnených v roku 2017 mali politickí predstavitelia dostatok informácií o situácii židovského obyvateľstva v Európe. Keďže boli v diametrálne odlišnej situácii ako Slovensko, mohli zasiahnuť, ale nezasiahli, čo skritizoval aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Predstavitelia západných Spojencov sa nečinne prizerali, ako ich veľké nadnárodné korporácie a finančné ústavy podporujú nemeckú mašinériu. Pritom zastavenie tejto, často životne dôležitej podpory, by znamenalo urýchlenie konca vojny a ušetrenie obrovských ľudských i materiálnych škôd. Napriek týmto závažným skutočnostiam nie sú Spojené štáty ani Veľká Británia neustále pranierované, a to minimálne rovnakým spôsobom, ako Slováci. Práve naopak, napriek občasnej, no miernej kritike, sú vo všeobecnosti označovaní ako tí dobrí, ako víťazi a hrdinovia. Prečo? Do kedy budú ľudia prehliadať a trpieť toto pokrytectvo.
Postoj Slovenského Hnutia Obrody k obdobiu prvej Slovenskej republiky a osobe Jozefa Tisa je jasný. Tak, ako každá iná významná historická udalosť a osobnosť, ani naša prvá štátnosť a jej prezident neboli čiernobieli. Vnímame ako pozitíva, tak aj negatíva s nimi spojené. V otázke pozitívnych aspektov, sme za to, aby sme sa nimi inšpirovali, v otázke negatívnych aspektov sme za to, aby sme sa poučili a vyvarovali sa im do budúcna. Náš postoj k prvej SR a Jozefovi Tisovi sa zakladá práve na tom pozitívnom, nikdy nie negatívnom, pretože negatíva treba rázne odsúdiť. Vo všeobecnosti, náš postoj nie je ničím výnimočný oproti postojom k iným významným historickým udalostiam a osobnostiam. Každá udalosť a osobnosť prinášajúca pozitíva i negatíva je spravidla oslavovaná kvôli jej pozitívam, nie kvôli negatívam a už vôbec to neznamená, aby ten, kto si ju tak pripomenie, obhajoval to zlé.
Na záver dva ukážkové príklady. Deň 29. august je štátnym sviatkom – výročím SNP, teda udalosti, ktorá nebola len o snahe vymaniť sa spod vplyvu Hitlera, ale aj o rozvrátení slovenskej štátnosti, vytvorení predpolia pre obnovu ČSR a nastolení tvrdšieho – komunistického režimu, a v neposlednom rade krvavom vyčíňaní partizánov. Máme azda chápať oslavu SNP ako schvaľovanie týchto zločinov? Druhým ideálnym príkladom je 17. november a s ním spojený Václav Havel. Okrem toho, že sa vďaka udalostiam novembra 1989, aj s pričinením Václava Havla, ukončil komunistický režim, nebolo to jediným dôsledkom. Zmena režimu priniesla beztrestnosť pre komunistických zločincov, divokú privatizáciu nehľadiacu na dôsledky, zbedačenie tisícov ľudí, tzv. sociálne samovraždy, zbytočné úmrtia kvôli nedostatočnej alebo neposkytnutej zdravotnej starostlivosti, ako aj amnestovanie a následné vyčíňanie tisícov vrahov a násilníkov. Na tom všetkom mal priamy či nepriamy (nečinné prizeranie sa a tolerovanie) podiel Václav Havel, ktorý svoje skutky nikdy neoľutoval, neospravedlnil sa a nezodpovedal sa za ne. Napriek tomu je dodnes samozvanými liberálmi a demokratmi prezentovaný ako morálny vzor, demokrat a humanista (asi pre to „humanitárne bombardovanie“ nevinných civilistov, ktoré v roku 1999 podporil). Máme tomu opäť rozumieť tak, že oslava 17. novembra a Václava Havla nachádzajúceho sa v diametrálne odlišnej situácii ako Tiso, znamená schvaľovanie daných zločinov? Lebo ak nie, potom nie je dôvod, aby bol obdobný postoj k prvej Slovenskej republike a Jozefovi Tisovi označovaný ako schvaľovanie neprávostí, ktoré sa diali.
Takže milí komunisti a samozvaní liberáli a demokrati, buď konečne zanecháte dvojitý meter alebo strácate akékoľvek morálne právo kritizovať, obviňovať a odsudzovať.
Autor článku Peter Novák je sympatizant Slovenského Hnutia Obrody.
Predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska v spoločnosti Adolfa Hitlera a Benita Musolliniho počas Mníchovskej konferencie v septembri 1938. Politika ústupkov západných demokracií v 30. rokoch 20. storočia Hitlerovi, bola jedna z hlavných príčin vypuknutia druhej svetovej vojny a následných vojnových zločinov. Zdroj fotky: Archív SHO
———————–-
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————-
