Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských mimovládnych organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Naše mimovládky sa zaoberajú zväčša inými otázkami, predmetom ich záujmu je politika, problémy demokracie, ľudských a občianskych práv.
Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne hystericky kŕmia médiá, ale nie je v poriadku, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé“ a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku, sledujú ciele istých politických strán, ale najmä zahraničných donorov.
Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak ich zakladateľmi boli aktívni politici? Evidentná politická prepojenosť politikov a niektorých poslancov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj neziskovými organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť ich závislosť od zahraničného sponzoringu. Previazanosť s politickými stranami má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a manažérov mimovládok s konkrétnymi straníckymi činiteľmi. Za príkladmi politickej previazanosti mimovládok s pravicovým politickým spektrom netreba chodiť ďaleko.
Je všeobecne známe, že bývalá premiérka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií – Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation). Nadácia, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje na Slovensku majetkom v hodnote približne 3 milióny eur.
Druhou, známou nevládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú kočíruje Gabriel Šipoš organizátor útokov na súčasné ministerstvo zahraničia kvôli bubline tzv. predraženého programu v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v EÚ. Šipošovou manipulantkou bola istá slečna Zuzana Hlávková, dočasná zamestnankyňa ministerstva, ktorá sa po krátkom pobyte v štátnej službe vzápätí ocitla v uvedenej mimovládke ako asistentka riaditeľa Šipoša.
Len pre zaujímavosť – finančnú pomoc TIS v roku 2016 poskytli: Open Society Institut – 153 752 USD, Bayer – 126 202 EUR, Nadácia Pontis 62 000 EUR, Transparency International Secretariat – 30 000 EUR, EURODAD 13 183 EUR, atď., atď. Predsedníčkou správnej rady Transparency International, ktorá bdie nad činnosťou riaditeľa Šipoša je Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde a nezaradeného poslanca NR SR Miroslava Beblavého. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko si mladomanželia Beblavovci kúpili výstavný rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať.
V roku 2010 predseda Smeru Robert Fico na tlačovej besede vyhlásil, že Transparency International Slovensko je číro politickou inštitúciou a pobočkou SDKÚ. Lídrovi Smeru sa nepáčilo mlčanie TIS o kauzách káuz vlád Mikuláša Dzurindu ako predaj SPP, Branisko či „vláčiky“. Miroslav Beblavý zase podľa Fica v roku 2006 ako štátny tajomník rezortu práce riadil Európsky sociálny fond tak, že na dva roky došlo zo strany Bruselu k zastaveniu jeho financovania. „A táto dvojica bude rozhodovať a určovať, ako ľudia vnímajú korupciu na Slovensku za tej alebo onakej vlády,“ uviedol Fico. Na dokreslenie situácie treba povedať, že Beblavého patrónom bol minister práce sociálnych vecí a rodiny Eugen Jurzica niekdajší Sičákovej šéf , ktorý dvadsaťpäťročného prispievateľa denníka SME Miroslava Beblavého pretvoril na štátneho tajomníka svojho ministerstva. Tak sa vlastne podporovali a zabezpečovali si fleky v prvej i druhej Dzurindovej vláde ovečky zo Sorosovho košiara.
Za sedom rokov sa toho v mimovládnych „neziskovkách“ veľa nezmenilo. Páni ako Dostál, Šebej i Beblavý, známe persóny z tretieho sektora síce niekoľkokrát prezliekli stranícke kabáty, ale nezmenili svoju politickú podstatu tvrdého sorosovského jadra. Beblavý sa ako nezaradený poslanec činí v parlamente aj dnes. Svojím naliehavým chlapčenským hlasom podporoval Gabriela Šipoša a slečnu Hlávkovú v boji proti ministrovi Miroslavovi Lajčákovi v snahe negovať úspech Slovenskej republiky počas predsedníctva Európskej únie. Trochu zmužnel a postavil sa do čela niektorých poslaneckých dezertérov s doteraz nezverejneným úmyslom založiť si vlastnú politickú stranu. Chodí po východnom Slovensku a spolu s novými prívržencami presviedča nepresvedčených, že on je tá správna voľba pre Slovensko. Pravda, trochu je odtrhnutý od reality, ale kto dnes v parlamentnej opozícii v honbe za mocou myslí reálne?
Miroslavovi Beblavému sa stala nemilá vec. Jeho bývalý stranícky šéf zo skrachovanej SDKÚ Pavel Frešo vyslovil na jednej tlačovej konferencii v minulom roku podozrenie, že mal podiel v schránkovej firme Palma Tumys. Spoločnosť Palma Tumys bola sprivatizovaná v roku 1991 a mal ju vlastniť Ivan Beblavý, otec poslanca Beblavého, ktorý tiež vlastnil akcie spoločnosti, ale sa ich neskôr zbavil. „Podľa súčasných slovenských zákonov o vlastníckom pozadí spoločnosti Palma Group nevieme nič,“ povedal Frešo. Vlastníctvo malo prejsť na slovenskú a napokon na českú firmu, ktorej spoluvlastníci sú na Cypre, Belize, v Spojených arabských emirátoch a Panenských ostrovoch. „So súčasnou štruktúrou podniku nemám nič spoločné. Nikdy som nevlastnil ani nevlastním žiadnu schránkovú firmu,“ odpovedal Beblavý. Jeho príjem 5,08 milióna korún v rokoch 1996 až 2002, mal podľa vlastného vyjadrenia z prekladateľskej činnosti, novinárstva, štipendií na zahraničných univerzitách a z konzultačnej činnosti pre medzinárodné inštitúcie a zamestnania v mimovládnej organizácii INEKO. A kritici pána poslanca s pozadím neziskových organizácií si môžu iba obdivne zapískať.
Autor: Ľudovít Števko
