Krátko nato získal dosluhujúci prezident Kiska v Bruseli Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov za svoju „angažovanosť“ v boji proti prejavom rasizmu a diskriminácie a proti vyčleňovaniu Rómov zo spoločnosti.
No neviem, ako vy, ale okrem bezbrehého politického marketingu a vzdychania pred kamerami Kisku si v súvislosti s rómskou menšinou na Slovensku, na nič prospešné pre túto komunitu z jeho strany, nespomínam. Preto si myslím, že ocenenie touto cenou človeka, ktorý pre danú komunitu nič konkrétne neurobil, je neprípustné. Zároveň však prijatie tohto ocenenia daňovým podvodníkom vnímam, ako potvrdenie toho, že dotyčný nemá kúsok sebareflexie a „kožu na tvári“, keďže prijímal cenu za svoju angažovanosť v boji proti rasizmu len pár dní po (pravdepodobne) rasistickom útoku v Dobšinej.
O tom, že by sa zabitého zastal, o tom lamentovať nemusíme, lebo to robí iba vtedy, keď sa jemu a jeho poskokom vražda mladých ľudí hodí k štátnemu prevratu a vytĺkania si politických bodov s výzvami k „slušnosti“.
Žijeme pokryteckú dobu, ktorej sme ako spoločnosť súčasťou. Dokedy?
Autor: Pavol Poprocký