Slovensko je v civilizovanej Európe zvláštna krajina. Na čele štátu má prezidenta, ktorý nerešpektuje zákony a ústavu, ignoruje parlament i rozhodnutia ústavného súdu. Zjednodušene by sa dalo povedať, že si robí čo chce.
Neoplýva právomocami, ale má najvyššiu imunitu z ústavných činiteľov. Stíhať ho možno iba za úmyselné porušenie ústavy a za vlastizradu. Keby chcel súčasný prezident Andrej Kiska napríklad vyhlásiť bez schválenia parlamentu, len na základe vlastného presvedčenia vojnu Rusku, bolo by to bez debaty úmyselné porušenie ústavy. Lenže také absurdné rozhodnutie hlava štátu urobiť nemôže, aj keby mu to radil celý zástup poradcov. Prezident môže iba trepať dve na tri koho považuje za úhlavného nepriateľa. Jeho názor, že Rusi sú agresori, ako ho vyslovil počas prejavu v sídle OSN, bol dosť hlúpy, ale našťastie celkom bezvýznamný v záplave ním vyslovených fráz.
Kiska a Zeman. Dva odlišné svety
Kiskov prejav prešiel bez povšimnutia, na rozdiel od prejavu českého prezidenta, ktorý naživo prenášala Česká televízia a ktorý svojím obsahom spôsobil rozruch. Zeman hovoril spamäti v angličtine nepríjemné pravdy o terorizme a migrantoch aj o neschopnosti OSN riešiť tento vlečúci sa problém. „Posielame kondolencie, vyjadrujeme svoju solidaritu s obeťami teroristických činov, organizujeme protesty a demonštrácie. Ale bohužiaľ sa stále zdráhame bojovať s teroristickou anticivilizáciou plnou silou, povedal Miloš Zeman.“ Žiaľ, ukázalo sa, aký priepastný je rozdiel medzi suverénnym českým štátnikom a slovenským satelitným prisluhovačom.
Paradoxom je, že české mainstreamové médiá a pražská kaviareň na Zemana nevyberavo útočia a slovenskí slniečkári spolu s mimovládnymi organizáciami zahŕňajú Kisku chválospevmi.
Nečudo, ak sa potom slovenský prezident chváli na Facebooku, že je najdôveryhodnejší politik a že nemá ťažkú hlavu z podozrenia z trestného činu daňového podvodu a nezákonného financovania prezidentskej kampane. Zaujímavé je, ako sa do pavučín krátenia daní jeho firmy KTAG zamotal sám, keď v sebaobrane označil Slovensko, na čele ktorého stojí ako prezident, za mafiánsky štát. Kedy sa predseda vlády Robert Fico dozvedel o daňových podvodoch Kiskovej spoločnosti a akú pochybnú úlohu v celej záležitosti zohrala Kiskova známa Zuzana Wienková z Aliancie Fair play je dnes nepodstatné. Nech sa škandály okolo prezidenta interpretujú akokoľvek, fakty sú neúprosné – pozná ich každý, tieto podvody sa nedajú zamiesť pod koberec. Prezident stratil morálny kredit a mal by odstúpiť.
Dôvody na odstúpenie Andreja Kisku
Dôvodov na odstúpenie by bolo hneď niekoľko. Medzi tie hlavné patria jeho súkromné lety vládnym špeciálom do Popradu, ktoré stáli daňových poplatníkov takmer milión eur. Pre porovnanie: Používanie súkromného lietadla Toma Pricea, amerického ministra zdravotníctva na oficiálne účely stálo daňových poplatníkov USA 52-tisíc dolárov. Keď sa škandál prevalil, T. Price sa Američanom ospravedlnil, podal demisiu a dodal, že vláde tieto náklady uhradí. Andrej Kiska sa Slovákom neospravedlnil, neabdikoval a nič neuhradil. Nemusel. Lebo podľa médií vinný bol minister vnútra, ktorý mal vraj prezidenta upozorniť aký je rozdiel medzi súkromným používaním vládneho špeciálu a pracovnými letmi v záujme štátu, ktorý reprezentuje.
Z početných škandálov pána prezidenta treba spomenúť ešte jeden najvážnejší, na ktorý sa pomaly zabúda. Hlava štátu flagrantne porušuje ustanovenie Ústavy SR podľa šiestej hlavy, článku 101, že prezident „svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“ Trestuhodné je, že Andrej Kiska nielenže nezabezpečil, ale na dlhú dobu ochromil chod Ústavného súdu SR tým, že odmieta vymenovať za sudcov ústavného súdu osobnosti nevrhnuté parlamentom ako káže litera najvyššieho zákona, že ignoruje rozhodnutie Ústavného súdu SR aj odporúčanie Benátskej komisie.
Osobitnou kapitolou „slávy“ nášho prezidenta je jeho pôsobenie v zahraničnej politike, v ktorej sa pohybuje ako šedá myš. Na pôde OSN sa stretol akurát so svojím priateľom ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a nik nevie prečo sa počas neodôvodnene dlhého pobytu v USA stretol aj so súkromnou osobou, kontroverzným miliardárom G. Sorosom. Zatiaľ len tušíme v záujme koho tlačí káru. V záujme Slovenska určite nie.
Autor: Ľudovít Števko
