V piatok 2. októbra odišiel do neba náš tatko. Naschvál nepíšem otec, pretože vždy som ho volala tatko. Bolo v tom obsiahnuté všetko: detstvo plné nezabudnuteľných zážitkov, prostredníctvom ktorých nás učil čeliť životu, vyznať sa v spleti ciest, či vedieť si poradiť.
Ako dieťa som to možno brala ako banality. Boli to naše malé tajomstvá. Hltala som ich. Dnes ako matka dvoch detí, ako dospelá žena, chápem, čo všetko a prečo nás chcel naučiť. Dnes chápem, čo všetko mi odovzdal a akým obrovským bohatstvom sú (nielen) pre mňa chvíle strávené s ním. Bol to najlepší chlap na svete. Bol gavalier, ktorý si vážil ženy. Bol otec, ktorý miloval svoju rodinu. Bol človek, ktorý svojou diplomaciou zvládol aj primitíva. V tomto bol borec. Hoci mnohí si mysleli, že len alibisticky ostal ticho. Vedel, kedy má mlčať. A ak prehovoril, boli to výroky, ktoré si budeme do smrti pamätať. Dokázal sa porozprávať s každým. Neodmietol žobráka, ani „pápeža“. Nikdy neklamal, vždy nás učil hovoriť pravdu. Aj keď sme mali tie naše malé tajomstvá.
Pre mňa bol niekým, koho by som si priala denne stretávať v každom mužovi. Zrelý, čestný, pravdovravný chlap, ktorý si vždy stál za svojim. Dnešná doba potrebuje mužov, ktorí nie sú presmradení, ktorí nepištia pri banálnych ťažkostiach a prekážkach. Dnešná doba potrebuje otcov, ktorí chránia svoju rodinu, ktorí sú pre (nielen) pre svoje vlastné deti príkladom v zrelosti a zodpovednosti. Za naším tatkom vždy išlo plno detí. Pretože vnímali jeho otcovskú dobrotu, ktorú možno doma nemali až v takej miere. A to bol jeho najväčší dar.
Jeho najväčší odkaz, v ktorom by sme mali pokračovať. Kiež by bolo čím viac takých mužov, ako bol on. A bol práve preto taký, pretože jeho vlastný otec ho to naučil. Byť mužom. Nie bábovkou. Byť mužom, o ktorom toľkí, ako o mojom otcovi, povedia: „Bol to najlepší chlap na svete.“
Chlapi, pamätajte na odkaz vašich otcov. Možno to nebol práve váš otec, ale každý v živote stretne toho pravé „otca“. Toho, ktorý je vám oporou, ktorý je tu pre vás, keď potrebujete, ktorý vám ukáže, kadiaľ ísť a ako žiť. Pamätajme na toto dedičstvo našich otcov!
Autorka článku Erika Löbbová je členka Slovenského Hnutia Obrody.
————————
Prečítajte si tiež: SHO: Pomáhajte s nami. A budete na titulnej stránke knihy života konkrétnych ľudí
————————
Erika so svojím synom a kolegami z nášho hnutia. Vľavo: Erik Sahul, v strede: Marián Chudý, vpravo: Martin Frivaldský. Zdroj fotky: SHO
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–——
