Slováci považujú za útok na národné cítenie, provokáciu a protizákonné stavanie pamätníkov a pamätných tabúľ kontroverzným osobám, ktoré kolaborovali s nacistickou a fašistickou politikou a maďarským iredentizmom. Ján Esterházi bol takouto osobou. Nebezpečenstvo stavania pamätníkov takýmto osobám spočíva v nekontrolovanom šírení preexponovaného národnostného egoizmu, šovinizmu, extrémizmu a provokácií.
Ján Esterházi sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží a zomrel 8. marca 1957 v Mírove (ČR). Pôsobil ako menšinový maďarský politik v Česko-Slovensku, neskôr v Slovenskej republike, bol poslancom česko-slovenského parlamentu a Snemu Slovenskej republiky. Po vojne bol odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde bol odsúdený a väznený. V Česko-Slovensku bol odsúdený na trest smrti, neskôr bol trest zmiernený na doživotie.
Historický ústav Slovenskej akadémie vied vydal v roku 2011 vyhlásenie v ktorom sa o. i. píše, že Ján Esterházi sa ako menšinový politik už za I. ČSR dlhodobo usiloval o rozbitie československého štátu a jeho demokratického režimu. V záujme tohto cieľa intrigoval a spravodajsky spolupracoval nielen s vládou v Budapešti, ale aj s nemeckými nacistami.
J. Esterházi „sa preslávil“ aj svojimi antisemitskými verejnými vyhláseniami a postojmi. Esterházimu sa pripisuje podiel na oklieštení Slovenska Viedenskou arbitrážou, historické fakty a archívne dokumenty dokazujú jeho kolaboráciu s nacistickou politikou, maďarskou iredentistickou politikou a vlastizradu.
Historik Ján Mitáč uvádza, že J. Esterházi mal prostredníctvom blízkych kontaktov jeho manželky Lívie s rodinou Miklósa Hortyho „otvorené dvere“ k vysokým politickým kruhom v Maďarsku. Ján Esterházi sa stal v roku 1932 predsedom maďarskej Krajinskej kresťansko – socialistickej strany v Č-SR. Túto stranu a dosadenie Esterháziho na jej čelo podporovali maďarské vládne kruhy. Strana mala za cieľ o. i. aj autonómiu Slovenska. (Čaplovič, Dušan; Čičaj, Viliam; Kováč, Dušan; Lipták, Ľubomír; Lukačka, Ján) V roku 1938 v správe pre maďarskú vládu Esterházi hovorí o politike v súvislosti s HSĽS ako o „prvoradej povinnosti Maďarov za pomoci iných rozbíjať republiku“. Esterházi prejavil obrovské nadšenie, keď sa dozvedel, že prvá Slovenská republika bude napadnutá Maďarskom.
Podľa historika Ladislava Deáka Esterházi spolupracoval s Nemcami pri naplnení cieľov maďarského revizionizmu. Po uzavretí Mníchovskej dohody, ktorú Esterházi uvítal, odcestoval do Budapešti, kde mal pripraviť pôdu na pripojenie Slovenska k Maďarsku.
Esterházi v roku 1938, po príchode M. Hortyho do Košíc síce požadoval pre Slovákov také menšinové práva na anektovanom území, aké majú Maďari na Slovensku, avšak tieto vyhlásenia boli iba populistické, voči Slovákom sa zasahovalo tvrdo, s porušovaním ich ľudských práv. (krviprelievanie v Šuranoch) (Deák, Ladislav). Historik a politik Dušan Čaplovič tvrdí, že Esterházi podporoval myšlienku slovenskej autonómie a samostatnosti ako základný krok k neskoršiemu pohlteniu Slovenska Maďarskom.
Ivan Kamenec konštatuje, že po oslobodení Slovenska Esterházi pokračoval vo svojej veľkomaďarskej politike. Český historik Jaroslav Valenta upozorňuje na to, že Esterházimu nešlo o presadzovanie práv maďarskej menšiny, ale realizáciu veľkomaďarskej politiky. Maďarskí historici, ale aj politické reprezentácie Maďarska dodnes vytvárajú falošný obraz o Esterházim ako o demokratovi, zástancovi ľudských práv a vzore slovensko-maďarského zmierenia.
Napriek protestom a nevôle obyvateľstva boli osadené pamätníky v Leviciach, Košiciach a v Rimavskej Sobote. Esterháziho konanie v medzivojnovom období schvaľuje aj predseda Strany maďarskej komunity J. Berényi: Esterházi je pre mňa do určitej miery vzorom. A Pál Csáky vystúpil s oslavným prejavom k J. Esterházimu aj v maďarskom parlamente.
Autorka článku Margaréta Vyšná je členka Matice slovenskej.
———————
Prečítajte si tiež: Sándor Márai. Šovinista, ktorý velebil maďarskú okupáciu Košíc
———————
Pamätník vojnového zločinca Esterháziho sa nachádza napríklad aj v Štúrove. Zdroj fotky: SHO
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľmi nášho dvojmesačníka vyplňte formulár TU a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
