Posledné dni sa k slovu ostentatívne hlásia opäť takzvaní pseudoumelci, ktorí už roky prznia slovenské umenie a vnášajú doň dekadentné až úchylné tendencie. Jeden tzv. výtvarník sa nedávno prihlásil k slovu nie najnovším obrazom, ale v podstate vandalským činom, ktorý oficiálne médiá označili priam za hrdinský čin.
Dnešní pseudoumelci svojou plytkosťou a povrchnosťou sú iba prejavom povrchnosti súčasnej doby, do ktorej nás ťahajú aj oficiálne médiá.
Naša spoločnosť si zvyká na to, že všetko ruské musí byť a priori zlé a naopak z USA pochádza len to najlepšie. Barbarské ničenie pomníkov sovietskych vojakov v Košiciach však prekročilo všetky hranice tolerancie a zdravého rozumu. Čin barbarského a násilníckeho pseudoumelca možno označiť ako vrchol drzosti tzv. kaviarenských bohémov.
Hranie sa na umelcov
Kto sú títo neupravení, vyzývaví a arogantní pseudoumelci? Ide prevažne o ľudí, ktorí ani nemajú umelecký talent a nadanie, ale radi sa prezentujú ako veľkí umelci. Svojou veľkohubosťou, nafúkanosťou a teatrálnym vystupovaním chcú za každú cenu zaujať, pretože svojou umeleckou tvorbou by zaujali asi ťažko. Dokonca by sa dalo polemizovať, či ich pseudovýtvory možno označiť ako umenie. Mnohí z nich dokonca nevytvorili nič. Na umelcov sa iba hrajú. Ich svet tvorí bezpredmetné táranie, ohováranie, hedonistické užívanie života. Väčšina z nich ani nevie, čo je to práca. Niektorí z nich sa naučili zopár cudzích slov, ktoré neustále opakujú. Keď sa im to nedarí, tak chcú zaujať skutkami, ktoré s umením nemajú nič spoločné. Dnešná postmoderná doba, pre ktorú je typické odmietanie všetkého kresťanského a vlasteneckého, dáva ich renegátskym myšlienkam a názorom zelenú.
Dnešní pseudoumelci svojou plytkosťou a povrchnosťou sú iba prejavom povrchnosti súčasnej doby, do ktorej nás ťahajú aj oficiálne médiá. Podľa nich je vzorom pre spoločnosť bezhraničný hedonista a egoista, indivíduum bez Boha a vzťahu k národu, akýsi fiktívny „Európan“, človek pohŕdajúci tradičnou etikou. Hrdinom v umení sa stáva darebák, povaľač, povrchný lajdák, amorálny zvrhlík. Naopak, vzdelaný človek, jednoduchý pracujúci človek, morálny človek, veriaci a vlastenecky založený človek je typom spiatočníka. Ideálom sa stáva pseudoumelec, ktorý ani netvorí umelecké diela, iba bezpredmetne tára, kritizuje všetko tradičné a morálne, celé dni presedí v kaviarňach a stará sa do politiky, ktorej v podstate nerozumie.
Pravda sa spochybniť nedá
Nedávno nás pobúril prípad tzv. umelca z Českej republiky, ktorý vylial do nádoby so svätenou vodou svoj ejakulát. Vraj malo ísť o protest proti Bohu a náboženstvu. Odporné a dekadentné barbarstvo bolo vydávané niektorými predajnými médiami za hrdinstvo a slobodu prejavu. Zvrhlý umelec pobúril nielen veriacich ľudí, ale aj mnohých ateistov. Posledný barbarský prípad zo Slovenska, keď podobné dekadentné monštrum ničilo pomníky sovietskych vojakov, tiež pobúril všetkých ľudí bez rozdielu politického presvedčenia. Územie Slovenska oslobodila Červená armáda, to je fakt, ktorý nemôžu spochybniť žiadni historici. Sovietskou vlajkou v tej dobe bola červená vlajka s hviezdou, kosákom a kladivom. Aj to je fakt a nič sa na ňom nezmení. Je populárne spochybňovať všetko sovietske a ruské, ale pravda sa spochybniť nedá. Môžeme mať výhrady voči komunizmu ako ideológii, ale nemôžeme spochybniť, že aj komunisti bojovali proti nacistickým vojskám a boli obeťami nacistického prenasledovania. Okrem toho mesto Košice vďačí Červenej armáde za oslobodenie nielen od nacistov, ale aj od maďarskej okupácie, pod ktorou bolo od roku 1938.
Zvrátenosť súčasnej doby
A ešte jedna moja osobná skúsenosť s tzv. pseudoumelcami. Jedného takého poznám osobne. V mladosti hýril a žil výstredným hedonistickým životom. Na plenéroch sa to hemžilo drogami, alkoholom a nespútaným sexom. Neboli to žiadne krajinky, zátišia či sochy, jednoducho sa pilo, súložilo a zabávalo. Žiadne výsledky umeleckej činnosti. Dnes už má umelec po zenite. Na účte jedna mozgová príhoda, pečeň v rozklade, prichádza pomočovanie, depresie, poruchy spánku, metabolické poruchy. Spomínaný umelec teraz učí. Na hodinách ani nič nerobí, iba tára hlúposti, robí si svoje kšefty a deti sa nudia. Z umenia a kultúry nemajú deti žiadne vedomosti. A keď nemá svoj deň, tak im pustí nejaké video. Na hodinách viac nadáva na politiku a nízky plat, ktorý si v podstate ani nezaslúži. No a v poslednom čase varuje pred fašizmom. Na druhej strane deti nevedia, čo je gotika či klasicizmus.
Umenie je odrazom doby, v ktorej vzniká. Je to historická pravda. Aj dnešná postmoderná doba je plná nezmyslov, falošných ilúzií, pokrivených vzorov a ideálov. Presne takými je aj väčšina umelcov, ktorí iba kopírujú zvrátenosť doby. Ak sa nájdu skutoční umelci, tak sa stávajú vzácnosťou. Je až tragické, keď sa viera v Boha, pravé vlastenectvo a morálny život pomaly uťahujú do ilegality a stávajú sa zakázanými.
Autor: Kliment Uhrecký