Prijatie vlastnej terminológie je prvým krokom k prijatiu vlastnej koncepcie, prijatie cudzej terminológie je prvým krokom k prijatiu cudzej doktríny.
Most-Híd už pred niekoľkými rokmi žiadal, aby sa slovenčina v maďarských základných školách učila ako cudzí jazyk. Vtedy to nepresadil. Pokus o zmenu výučby slovenčiny pre deti, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, bol aj na septembrovej schôdzi Národnej rady SR. Prišla s ním nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová. Jej návrh však plénum nateraz neprerokovalo. Bugár i Zimenová odôvodňujú svoje návrhy zlepšením ovládania slovenského jazyka u žiakov neslovenskej národnosti.
Používanie pojmov vzťahujúcich sa k slovenskému juhu je rôzne a častokrát vyvoláva problémy a konflikty. Pôvod a pozadie najčastejšie používaných kontroverzných dvojíc pojmov slovenský juh – južné Slovensko, samospráva – autonómia, menšina – komunita je v histórii. Slovenský právny poriadok stabilizuje iba niektoré pojmy, v bežnej komunikácii sa používajú nejednotné pomenovania – Slováci používajú tieto pojmy rôzne, v maďarskej interpretácii badať snahu o unifikáciu pojmov a ich začlenenie do právneho systému. Po prvýkrát dochádza medzi pojmami samospráva – autonómia k zjednoteniu obsahov a pojmov – samospráva nadobúda etnický rozmer s autonómnymi prvkami.
Nejednotnosť používania pojmov spôsobuje vo vnútri spoločnosti roztrieštenosť, nestabilitu a neistotu v cieľoch. Preto je tvorba a používanie vlastných pojmov významné z hľadiska kolektívnej kultúrnej pamäte – pamäť vytvára a stabilizuje identitu kolektívu. Terminológia ako súhrn termínov určitého odboru ľudskej činnosti sa všeobecne považuje za metodický nástroj účinného pôsobenia v oblasti ľudskej tvorivej, odbornej a vedeckej činnosti, tvorby a budovania politických a štátnych strategických cieľov. Najproblematickejšími pojmami viažucimi sa k juhu Slovenska sa javia slovenský juh/južné Slovensko, samospráva/autonómia a menšina/komunita.
Slovenský juh versus južné Slovensko
Pomenovanie južné Slovensko dodnes znamená pre Slovákov živú traumu z okupovaného územia Slovenska počas Viedenskej arbitráže. Slováci ho používajú aj vtedy, ak chcú poukázať na národnú alebo národnostnú problematiku v týchto oblastiach alebo podať turistické alebo meteorologické informácie. Južné Slovensko nepredstavuje pre Slovákov jednoliatu tradičnú historickú kultúrnu oblasť, pre ňu sú dodnes živé názvy – Dolné Ponitrie, Tekov, Požitavsko, Novohrad, Hont, Gemer, Košická oblasť (pôvodne Abov) a Zemplín. Najintenzívnejšie sa k názvu južné Slovensko hlási široká verejnosť maďarskej národnosti a predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku. V maďarskej interpretácii badať snahu o unifikáciu pojmu, Strana maďarskej komunity (SMK) a strana Most-Híd chcú dokonca tento termín zaviesť ako právny termín a vlastné podstatné meno – Južné Slovensko (Občianska vízia).
Samospráva versus autonómia
Pojem autonómia sa v súvislosti so slovenským juhom začal používať od roku 1918 v programe reprezentantov maďarskej menšiny. Slováci dodnes chápu autonómiu, resp. maďarské samosprávy negatívne, ako odtrhnutie a izoláciu slovenského juhu od Slovenskej republiky (BAJANÍK, Stanislav (zost.): Za slovenský juh).
Pojem samospráva sa všeobecne považuje za tolerantnejší ako autonómia. Verejne to deklarovali M. Duray a neskôr aj J. Berényi: „Zistili sme, že Slováci slovo autonómia vnímajú úplne inak ako my. V otázke samosprávy vieme na Slovensku viesť dialóg, ale v otázke autonómie to možné nie je.“
V roku 2017 nastáva zlom, preskupuje sa pojem aj obsah autonómie a samosprávy – schválený je zákon o fonde na podporu kultúr národnostných menšín. Fond má prvky samosprávy, teda autonómne rozhodovacie kompetencie národnostných menšín. Kým zástupcovia maďarskej menšiny opúšťajú konfliktný pojem autonómia (ktorý nemá právne pojmové zadefinovanie) a pristupujú k pojmu samospráva, príp. kultúrna, školská autonómia s rovnakým obsahom, slovenská politická reprezentácia prijíma rovnaký obsah pod novým pojmom – samospráva v zmysle menšinová.
Menšina versus komunita
Menšina, napr. národnostná zodpovedá menšej časti celku, napr. obyvateľstva, štátu, naproti tomu komunita vyjadruje spoločenstvo ľudí v istom priestore tvoriace obyčajne samosprávnu jednotku (Synonymický slovník slovenčiny, Krátky slovník slovenského jazyka). Spojenie národnostná menšina sa na Slovensku začalo používať po roku 1989 a bolo implementované do slovenských noriem, dohôd a zmlúv. Oficiálny obrat v rétorike menšinových predstaviteľov nastal v roku 2012 premenovaním Strany maďarskej koalície na Stranu maďarskej komunity a neskôr prijatím Koncepcie zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku. Je to signál, že vyrovnanie maďarskej menšiny s väčšinovým národom chcú presadzovať nielen legislatívou, inštitucionalizáciou, podporou budovania národnostnej identity, ale aj terminológiou ako metodickým nástrojom.
Autorka: Margaréta Vyšná