Inventár pamätníkov na Slovensku sa znovu rozrástol. Tentokrát o pamätník v Šamoríne venovaný presídleným rodinám maďarskej národnosti počas výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom z druhej polovice 40. rokov minulého storočia.
Na predmetnom pamätníku, ktorý má (ako je to na mnohé maďarské pamätníky na slovenskom juhu príznačné) pripomínať „traumu“ a historickú „krivdu“, nie je okrem spornej, no pre Maďarov ako takých, obvyklej zvyklosti deformácie spoločných slovensko-maďarských dejín, nič zvláštne.
Za jeho realizáciou, ako pri mnohých podobných, sú ľudia, ktorí sa mentálne zasekli v prvej polovici 19. storočia, poprípade v roku 1920, kedy rozbitím prehnitého Žalára národov, získal aj náš slovenský národ svoju vytúženú slobodu. Sú za nimi ľudia, ktorí z duše nenávidia Slovákov, náš štát a jeho stabilitu sa snažia podrývať aj tým, že z času na čas a čoraz častejšie pozývajú na územie Slovenskej republiky politických predstaviteľov Maďarska, ktorí ako jedni zo sponzorov majú už len svojou prítomnosťou „pokrstiť“ „veľdiela“, ktoré sú priamou provokáciou svojím obsahom, formou alebo oboma naraz.
Nový pamätník v Šamoríne je toho posledným príkladom. „Pokrstiť“ ho prišiel sám predseda maďarského parlamentu László Kövér. Pravdaže, zo slovenskej strany pozvaný nebol nikto. Veď načo?! Nespratní miestni menšinoví šovinisti posilnení iredentistickou delegáciou zo sponzorského „Anyaországu“ („Materskej zeme“ – Maďarska) predsa nepovažujú za potrebné, v duchu „spolupráce“ medzi Maďarmi a Slovákmi, „dialógu“ a „spoločnej histórie“, ktorou sa neraz radi oháňajú, pozvať „priateľov“ Slovákov a diskutovať s nimi aj o zločinoch spáchaných na životoch a majetku Slovákov na okupovanom slovenskom juhu počas druhej svetovej vojny… pravda by predsa narušila ich blúznenie o „deportáciách“.
A zbytočné a smiešne sú dnes nóty amerikanofila Korčoka. Tie sa spoločne s nekorektným počínaním maďarskej vlády akurát tak môžu stať brzdou a príťažou pre V4, ktorú musí zostať čo najkompaktnejšia. Zbytočná je preto politika zdvorilostných slov a diplomatických gest. Na slovenskom juhu treba poriadne buchnúť po stole tak, aby sa zatriasla aj historická budova parlamentu v Budapešti (na ktorého stavbe sa výrazne podieľali Slováci) a vládnych, ale aj opozičných, zločincov a pokrytcov, ktorí sa tento stav môžu svojou nečinnosťou a naivitou presunúť na smetisko politických dejín. Inak sa veci v prospech všetkých lojálnych obyvateľov Slovenskej republiky, priateľov Slovenska v Maďarsku a V4 nepohnú vpred.
Slováci, nestačí „kecať“ o úcte a rešpekte k nám, keď predstavitelia štátu idú proti vôli štátotvorného národa a lojálnych občanov. To už musí skončiť. My vám ponúkame riešenie. Sme ním my, ľudia Slovenského Hnutia Obrody, ktorí prinavrátime rešpekt nášmu národu a štátu, ktorý sme vo svete stratili. Môžete sa spoľahnúť!
Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody a náš človek na otázky etnické a národnostné, s dôrazom na slovenský juh.
—————————-
Prečítajte si tiež: FOTO: Poznajme naše dejiny, lebo nám ich spíšu iní! Uctili sme si Trianon a aj našich legionárov
—————————-
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—–