Z pôvodnej konštrukcie dualistického Česko-Slovenska sa po prijatí ústavy dňa 29. februára 1920 stalo unitárne Československo.
Slováci neboli uznaní za svojbytný národ, prezident Masaryk sa dokonca vyjadril identicky ako pred polstoročím uhorský ministerský predseda vlády Koloman Tisza, že slovenský národ nejestvuje. Slovákom sa pripravoval údel ich moravských bratov, mali sa v priebehu niekoľkých desiatok rokov počeštiť. Aj preto sa podnikali pokusy o čechizovanie slovenčiny, no pre silnejúci odpor sa nové jazykové formy nepodarilo dôsledne presadiť.
Slovensko malo byť zdrojom pracovnej sily, surovín a odbytiskom nielen českých výrobkov, ale aj prebytočného personálu. Zaplavilo ho množstvo Čechov, ktorí zaujali miesta v štátnej správe, doprave, školstve, armáde, žandárstve, čo v prvom období po vzniku štátu bolo potrebné. Mnohí však svoju úlohu nezvládli, ponižovali jednoduchých slovenských ľudí, vysmievali sa ich hlbokej viere, hanobili slovenčinu. Príliv českých úradníkov, zamestnancov i zriadencov, často podradnej kvality, pokračoval aj vtedy, keď už bolo vzdelaných Slovákov nadostač, a tak celá generácia inteligencie mala len obmedzené možnosti uplatniť sa doma.
Po celý čas trvania medzivojnovej republiky bolo od očí bijúce minimálne zastúpenie Slovákov na ministerstvách, v ústredných úradoch a v riadiacich orgánoch štátnych firiem v Prahe, ale i na Slovensku.
Ťažko bolo Slováka nájsť medzi dôstojníkmi armády i žandárstva, medzi 138 českými a česko-nemeckými generálmi bol len jeden Slovák, aj ten o sebe tvrdil, že je Čechoslovák.
Rovnako bolestivá bola aj likvidácia slovenských priemyselných podnikov. Výsledkom bol rast nezamestnanosti a hromadný odchod ožobráčených Slovákov z domoviny.
Tieto krivdy boli očividným popretím toľko propagovanej československej vzájomnosti a národnej jednoty a budili oprávnené obavy, že Slovensko sa mení na českú kolóniu.
O presadenie slovenských životných záujmov, v podmienkach parlamentnej demokracie, sa dôsledne usilovala najmä, v masách ľudu nesmierne populárna Slovenská ľudová strana, organizovaná ružomberským farárom Andrejom Hlinkom, od roku 1925 premenovaná na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS).
V dôsledku stúpajúcej podpory HSĽS bola častým cieľom útokov, denník Slovák, ktorý strana vydávala od roku 1919, bol veľakrát vybielený cenzorom, zhabaný a na celé mesiace zakázaný. Bratislavskú redakciu za asistencie polície v roku 1922 zdemoloval nahuckaný dav.
Napriek tomu HSĽS s veľkou prevahou zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 1925 a v roku 1935 taktiež presvedčivo zvíťazila HSĽS v koalícii s SNS, keď vytvorili Autonomistický blok.
Text sme spracovali z knihy Slovenské dejiny pre každého, ktorú napísal Ivan Mrva.
POZNÁMKA: Zákon z 26. októbra 2007 o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
– Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom.
– Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku uvedených v sa umiestni v budove Národnej rady Slovenskej republiky busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“.
– Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku je pietne miesto.
– Návštevník mauzólea a jeho blízkeho okolia je povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta.
A to je najlepšia odpoveď rozumných a zodpovedných Slovákov pre hlupákov, ktorí Andreja Hlinku nazývajú hlupákom.
Vaše Slovenské Hnutie Obrody
————————–
Prečítajte si tiež: Video. Písal sa rok 1932: Mladí Slováci odmietli pražský centralizmus
————————–
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľmi nášho dvojmesačníka vyplňte formulár TU a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—