Dámy a páni. Pripomíname si výročie narodenia Andreja Hlinku – Otca národa (27. september 1864).
Od samého počiatku svojej národnej činnosti Andrej Hlinka vystupoval ako politický vodca, ktorý o slovenskosti nielen hovoril, ale hľadal aj cesty, ako národu, ku ktorému sa hlásil, pomôcť k politickému, sociálnemu a kultúrnemu zrovnoprávneniu s inými stredoeurópskymi národmi. Hrdo šiel za svoju politickú činnosť aj do väzenia a zaniesol otázku práv slovenského národa na medzinárodné fórum, keď iní jeho vrstovníci išli za koncepciami, ktorých cieľom bol zánik Slovákov v českom národe.
Ak v Uhorsku alebo v Česko-Slovensku Hlinka sa dožadoval iba zrovnoprávnenia Slovákov vo forme autonómie, to bolo dôsledkom triezveho posudzovania nielen medzinárodnej situácie, ale aj slovenských pomerov a slovenského národného vývoja. Národy dospievajú k samostatnosti tak ako jednotlivci a proces osamostatňovania sa menších národov v strednej Európe v mnohých prípadoch viedol cez štádium autonómie. V medzinárodnej situácii po prvej svetovej vojne a na stupni sociálneho vývoja, na akom v tom čase Slováci ako celok boli, autonómia bola primeranou formou riešenia slovenskej otázky tak isto, ako sa stala neprimeranou, keď sa medzinárodná situácia zmenila a keď slovenský národ v každom ohľade dokončil vývojový proces.
Historický význam politickej činnosti Andreja Hlinku spočíva najmä v troch jeho činoch… V jeho kategorickom vyhlásení 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine, že „tisícročné manželstvo s Maďarmi sa neosvedčilo“, v jeho nekompromisnom odpore proti koncepcii československej národnej jednoty a v jeho ceste do Paríža na mierovú konferenciu.
Prvým činom zmenil sa smer slovenského národného vývoja, druhým Hlinka pomohol dokončiť proces formovania sa Slovákov v uvedomelý moderný národ a tretím krokom Hlinka dokázal, že slovenskú otázku chápal ako problém medzinárodný a nie vnútroštátny, a preto jeho riešenie nemohlo byť otázkou Čechov.
Nezaujatý skúmateľ našich moderných dejín môže preto prísť iba k jednému záveru, že bez Hlinkovho boja politický vývoj Slovákov nebol by dospel tam, kde je dnes, kedy o národnej osobitosti a právach na samosprávu žiaden Slovák nemá už pochybnosti.
Andrej Hlinka ako politický vodca nechal nám aj odkaz, ktorý jednoznačne hovorí, že aj vyspelý a uvedomelý národ musí bojovať za svoje práva a brániť si ich. Nestačí mať pravdu, pravdu treba dokázať a obhájiť, a s princípmi nemožno kšeftovať. Sám bránil práva slovenského národa proti Maďarom, ale s rovnakou húževnatosťou a bojovnosťou hneď aj proti Prahe a jej slovenským služobníkom, keď videl, že Praha nahradzovala maďarónstvo čechoslovakizmom a prejavila snahy po asimilácii slovenského národa tak ako predtým Budapešť.
Hlinka sa dožadoval uznania slovenskej národnej osobitosti nielen v pomere k Maďarom alebo Čechom, ale v pomere ku každému národu a predstavil slovenskú otázku ako otázku medzinárodnú.
Spracované z knihy Andrej Hlinka v slove a obraze
————————–
Prečítajte si tiež: OZNAM: Stanovisko Slovenského Hnutia Obrody k členstvu Slovenskej republiky v EÚ
————————–
Socha Andreja Hlinku v Ružomberku. Zdroj fotky: SHO.sk
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
