Bielorusi a Slováci sú slovanské, príbuzné národy, medzi našimi krajinami už dlhšie existujú dobré priateľské vzťahy.
Bieloruská republika oficiálne akceptovala Slovenskú republiku ihneď po vyhlásení nezávislosti Slovenska a v Minsku sa otvoril najprv Generálny konzulát a neskôr aj veľvyslanectvo (diplomatické vzťahy medzi Bieloruskou republikou a Slovenskou republikou boli nadviazané 14. januára 1993). V roku 2000 bol Generálny konzulát Slovenskej republiky v Minsku transformovaný na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bieloruskej republike a v roku 2002 sa Generálny konzulát Bieloruska v Bratislave pretransformoval na Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky v Slovenskej republike.
Spolupráca medzi našimi krajinami sa aktívne rozvíja vo viacerých smeroch – ekonomika, veda a kultúra, je založený kvalitný právny základ bilaterálnych vzťahov. Slovenskí predstavitelia sa zúčastňujú viacerých kultúrnych podujatí konaných v Bielorusku ako napr. filmový festival Listapad (November) v Minsku, Medzinárodná súťaž mladých interpretov populárnej piesne Slavjanskij bazar (Slovanský jarmok) vo Vitebsku, Medzinárodný festival piesne a hudby Dňaprovskija halasy (Hlasy z Dnepra) v Mogiľove. Zástupcovia Bieloruska sa tiež zúčastňujú rozmanitých kultúrnych akcií na Slovensku ako sú medzinárodné slávnosti Slovanské dni v Nitre, folklórne festivaly Slavica Fest a Eurofolklór, medzinárodná konferencia Fórum Slavica atď. Aktívne sa rozvíja vedecko-technická spolupráca, robia sa výmeny študentov medzi bieloruskými a slovenskými vysokými školami.
Ale zrejme najviac zbližuje naše národy ich podobný historický osud. Bielorusi a Slováci celé stáročia znášali nátlak iných národov, čo do ich národnej povahy prinieslo toleranciu, trpezlivosť a úpornú snahu o dosiahnutie vytýčených cieľov. Keďže obidva národy dlho nemali štátnu suverenitu a s ňou ani možnosť rozvíjať národnú kultúru a jazyk, veľmi si zakladali na zachovaní ľudových tradícií, chránili si rodnú reč v piesňach, rozprávkach a povestiach, v ľudovom humore. Preto aj súčasné spisovné jazyky u Slovákov aj Bielorusov vznikali na ľudovom základe, na nárečiach, nie z knižnej písomnej tradícii. Dokonca aj samotné jazyky, bieloruský a slovenský, sú si blízke ako jazyky príbuzných slovanských národov. Ich spoločné korene sú natoľko zrejmé, že Slovák porozumie Bielorusovi lepšie ako napríklad Rusovi.
Tak bieloruský ako aj slovenský národ sa vyvíjali v nepriaznivých historických podmienkach a preto boli nútené sa sústrediť najmä na poľnohospodárstvo, aby uživili seba a svojich pánov. Prevažne sedliacky spôsob života tiež podmienil veľa spoločných čŕt vo formovaní národných kultúr. Preto si uctievali ťažkú prácu roľníka, chlieb ako základ života, chránili si prírodu. Nie náhodou tak na Slovensku ako aj v Bielorusku vznikli viaceré moderné technológie a vynálezy v oblasti poľnohospodárstva a agronómie a najväčšie poľnohospodárske vysoké školy našich krajín, SPU v Nitre a Bieloruská agrárno-technická univerzita, úzko spolupracujú vo viacerých sférach.
V súčasnosti sú Bielorusko a Slovensko vyspelými európskymi krajinami so sformovanými spoločenskými a kultúrnymi tradíciami.
Preto vynakladáme všetko úsilie na to, aby naše národy viac o sebe vedeli, spolu komunikovali a upevňovali svoje dobré vzťahy na všetkých úrovniach.
Autorka článku Natália Koriena je zástupkyňa veľvyslanectva Bieloruskej republiky na Slovensku
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–——