Ľudovít Štúr: To bola zem a krajina vašich otcov. Bola to slávna krajina

Vypočujteže ma, krajania moji, rozpoviem vám o dávnej i terajšej vlasti vašej a dôkladne premýšľajte o mojich slovách, pretože pochádzajú z obozretnej mysle, neskazených pŕs a zo srdca, ktoré vám praje.

Moje oči nazreli do dávnych čias a stoja pred nimi časy prítomné, myseľ moja sa vznášala nad časmi minulými a pohrúžila sa aj do dnešných a srdce aj s tými tam cítilo, aj s týmito cíti, teda počúvajte: Veď kto z vás nepočúva rád povesti, v ktorých rozprávač pravdivo a s pohnutím rozpráva o tom, čo sa mu derie zo srdca, najmä ak sa to priamo dotýka vás, poslucháčov? Takto vám budem rozprávať, krajania poslucháči!

Dávno to bolo, dávno, pred tisícročím, čo na zemi tej, po ktorej kráčate a do ktorej po tvrdej práci skladáte kosti svoje ku kostiam otcov, rozmáhala sa veľká, ľudnatá, bohatá a slávna krajina, Veľkou Moravou nazývaná: to bola zem a krajina vašich otcov. Od rieky Torysy, tam pri Tise, zabiehala k širokému Dunaju, a od neho k Tatrám a za Tatrami ešte široko-ďaleko rozprestierala sa Poľskom, Českom a Sliezskom k diaľnym končinám: bola to veľká krajina! Veľká ako Dunaj medzi európskymi riekami a ako Tatra nad horami!

Všetkými krajinami sa rozletelo meno jej a sláva, všetky jej vzdávali patričnú česť, mnohí sa utiekali pod jej ochranu a branný štít a hľadali v nej pomoc, bola to slávna krajina. Dunaj zvestoval jej slávu na poludní a vysoká Tatra ju ohlasovala krajinám polnočným! Nebolo v nej pustatiny, ale bola posiata dedinami, mestami a hradmi ako na jar lúka rozmanitým kvietím, jej obyvatelia vykonávali rozsiahle kupectvo a spravodlivo obohacovali zem, bola to krajina ľudnatá a bohatá! Susedné krajiny sa divili bohatstvu, ktorým sa zem honosila v mestách a na hradoch svojich.

V tejto zemi sa usídlili otcovia vaši v pradávnych časoch, o ktorých už aj povesti povymierali, a našli ju tŕnistú a pustnúcu. Ale oni, usadiac sa, pomaly ju začali obrábať, vyklčovali tŕnie a bodľačie a pluhom ju krájali v potu tváre, osiali ju a vysadili, aby prinášala zbožie a ovocie. A zarodila im zem hojnosťou zbožia a priniesla chutného ovocia, i tešili sa otcovia z práce svojej.

Tak ako deň ohrozuje noc a kvitnúce siatiny búrka, tak aj otcom hrozilo nebezpečenstvo, plynúce z nárokov nespokojencov a lúpežníkov, preto sa silnejšie potrebovali zomknúť, aby sa spojenectvom vzopreli nájazdníkom a zachránili sa. A kvôli tomu cieľu zvolili si vládcu, zaviazali sa mu poslušnosťou a požehnali mu.

Ktože to kráča s palicou v ruke, zahalený plášťom chatrným a vetchým, a stúpa na skalu, stojacu osamote v poli pustom, a aký to zástup kol-dokola, hľadiaci s úctou na zmužilú postavu na skale? To, hľa vyvolený vládca je, ktorý nesmie zabúdať, odkiaľ vyšiel a kam spadnúť môže, ak nebude spravodlivo vládnuť ľuďom svojim. A vládcovia spravodlivo vládli ľuďom a ľud ochraňoval svojich vládcov a slávil ich.

Autor: Ľudovít Štúr

————————

Prečítajte si tiež: SHO: Sme pokračovateľmi Ľudovíta Štúra. Hrdo a zodpovedne sa hlásime k jeho odkazu

————————

————————–——

Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————–——

  •  
  •  
  •  
  •