Uhorkovú sezónu vraj vymysleli Nemci. Pôvodné nemecké slovo „sauregurkenzeit“ (čas kyslých uhoriek) si prevzalo do svojho slovníka viacero európskych jazykov. V preklade, s istým sémantickým posunom sa toto slovné spojenie používa v Európe dodnes na označenie letného času bohatého na uhorky a chudobného na politické udalosti.
Stáva sa, že niekedy je tá sezóna priveľmi kyslá ako zle zavarené uhorky, najmä vtedy, ak sa nám na začiatku leta pripomenú niektorí politici svojimi neuváženými a trápnymi výrokmi. Napríklad keď istý prezident istej stredoeurópskej krajiny, v rozhovore, v istom pravicovo-liberálnom denníku povie, že jeho krajinu ohrozujú dva druhy nepriateľov – vnútorní a vonkajší.
O vnútorných nepriateľoch už čosi vieme z bývalého režimu: nepriatelia boli väčšinou Slováci, čiže buržoázni nacionalisti a rozvracači republiky. Mnohí z nich odvisli alebo strávili niekoľko rokov v Jáchymove.
Dnes máme podľa súčasného prezidenta bezpochyby podobných nepriateľov, lenže nie v službách Američanov, ale nacionalistov, extrémistov, konšpirátorov „v službách Vladimíra Putina.“ A ktože iný je naším nepriateľom, väčším ako islamistickí teroristi ak nie Rusko?!
Veď to povedal aj americký senátor, známy jastrab John McCain a po ňom aj nejaký generál NATO, nuž nečudujme sa, že paranoja z ruského ohrozenia zachvátila aj našu hlavu štátu.
Paranoikov máme tiež v Európskom parlamente. Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) sa oboril na predsedu NR SR Andreja Danka za to, že sa v diskusnej relácii TA3 vyslovil za spoluprácu s Ruskou federáciou, pretože sme na ňu odkázaní vo viacerých oblastiach. Štefanec odmieta akékoľvek ekonomické prepojenia a vzťahy s Ruskom, lebo vraj tie „nemôžu vyvážiť nebezpečenstvá, ktoré z takejto politiky plynú.“ Pán europoslanec neuviedol aké nebezpečenstvá nám hrozia z ekonomických vzťahov s Kremľom, ale iste má osobné argumenty, že s takými nepriateľmi akými sú Rusi sa nedá obchodovať ani diskutovať, lebo oni môžu za všetko zlo na tejto planéte. Rozpútali druhú svetovú vojnu tým, že napadli Nemcov, ako tvrdil ukrajinský expremiér Jaceňuk, ohrozujú pobaltské krajiny a Poľsko tým, že svoju krajinu „priblížili k hraniciam NATO,“ oslabili „mierovú misiu USA“ v Sýrii, zasiahli do referenda o Brexite, zmanipulovali americké prezidentské voľby a hackeri ruských tajných služieb chcú ovplyvniť aj voľby v Nemecku.
Naše médiá hlavného prúdu a politici ako Kiska a Štefanec strašia občanov neexistujúcou ruskou hrozbou a klamú im podobne ako v prípade tvrdenia americkej CIA, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia.
Zdá sa, že niektoré politické kruhy na Západe, po oboch stranách Atlantiku zošaleli a pod ich vplyvom sa nevyhli záchvatom rusofóbie aj niektoré naše opozičné politické špičky na čele s prezidentom. Vlastne to ani nie je rusofóbia, ale skôr iracionálna nenávisť.
Psychiater Ivan David, český exminister zdravotníctva, považuje skupinovo zdieľanú nenávisť za sociálnu patológiu. Tvorba a podpora skupinovej nenávisti ako nástroja manipulácie davu je podľa neho úloha médií. Úlohu si vzorne plnia. „Klamú, keď tvrdia, že informujú a bdejú nad verejným záujmom,“ hovorí český psychiater.
Naše médiá hlavného prúdu a politici ako Kiska a Štefanec strašia občanov neexistujúcou ruskou hrozbou a klamú im podobne ako v prípade tvrdenia americkej CIA, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia.
Elity postkresťanskej Európskej únie riadi americký establišment, ktorý zavedie svet skôr či neskôr do globálneho vojnového konfliktu. Preto núti pridružené štáty NATO neúnosne zvyšovať vojenský potenciál, nakupovať americké zbrane a ich vojakov posielať ako kontingent do vojen, ktoré vyprovokovali Američania. Irak, Líbya, Afganistan a Sýria sú len veľkým cvičením pred vpádom do Iránu, čo najbližšie k hraniciam Ruska. Čo sa stane potom je ťažké predvídať.
Ak sa niekto domnieva, že sa schyľuje primárne ku konfrontácii „kresťanského Západu,“ (ktorý už dávno nie je kresťanský) s islamom, (ktorý je od siedmeho storočia fundamentálne islamistický), tak sa mýli, lebo Západ sa už dobrovoľne vzdal tohto boja a priznáva svoju porážku. Nepriateľa vidí inde, na Východe, za hranicami Poľska a Ukrajiny a to je tragický omyl. Predstava, že sankciami znefunkční ruskú ekonomiku, že vymení Putina a opraty moci dá do rúk Navaľnému, Kasparovovi či Chodorkovskému patrí do sci-fi románov. Putin nie je Jeľcin a Rusko nie je kolos na hlinených nohách ako si myslel Hitler a pred ním Napoleon. Veru, niektorým politikom na Slovensku by nezaškodila studená sprcha ak sa im už nedostáva triezveho úsudku.
Autor: Ľudovít Števko