Chránené územia. Keď byrokrati nevedia, čo činia

Od doby európskeho poručníctva muselo aj Slovensko prijať množstvo „zmysluplných“ dokumentov, oficiálne zefektívňujúcich reálnu ochranu prírody. Tieto stratégie mali zabezpečiť ochranu vzácnych biotopov, konkrétnych druhov flóry a fauny a tiež zachovanie prirodzeného fungovania ekosystémov.

Vznikom úniou ustanovenej siete chránených území NATURA 2 000 mala byť zabezpečená komplexná ochrana vzácnych biotopov a v nich žijúcich druhov (sieť Území európskeho významu ÚEV). Súčasne mala byť zabezpečená ochrana ohrozených vtákov v sieti Chránených vtáčích území. Reálne sa tak takmer všetky doteraz chránené územia s 3. až 5. stupňom ochrany (NP, PR, NPR, CHA, PP, NPP) prekryli nálepkou území európskeho významu. Okrem pekných máp a farebných brožúr si však príroda v ničom nepolepšila. Tieto územia trpia naďalej súkromnými záujmami urbanizácie a priemyselnými aktivitami spoločností, kedy neostávajú pre Úniou chránené druhy a biotopy takmer žiadne financie.

Dvakrát onálepkované územia sme európskymi smernicami následne prekryli treťou nálepkou Chránených vtáčích území. Tu si „polepšili“ aj územia CHKO s 2. stupňom ochrany. Namiesto toho, aby boli financie a vedomosti investované do celej prírody Slovenska, a tak boli jej využívaním vytvorené vhodné životné podmienky pre konkrétne vtáčie druhy, Únia rozhodla chrániť konkrétne lokality. Keďže okrem nálepky a siahodlhých zákazov a príkazov si orgány spravujúce tieto územia nijako neprilepšili, vtáčie druhy z vyhlásených území miznú.

Keby Európskej únii záležalo na skutočnom stave životného prostredia, riešila by ochranu prírody zmysluplne pre tých, ktorých chráni. Aký význam má vynakladať obrovské financie na propagáciu siete NATURA  2 000, keď na Slovensku nedávno vyhynuli vtáčie druhy ako skaliar pestrý alebo krakľa belasá, keď prudko klesajú počty jarabíc, prepelíc, lastovičiek, strakošov či hlucháňov. Aký má zmysel vyhlasovanie ÚEV, keď rapídne ubúdajú poľné remízky, lužné lesy a brehové porasty, stromoradia popri cestách. Keď zanikajú stodoly, humná a sieťujú sa okná v kostolných vežiach, ľuďom prekážajú bocianie hniezda. Keď sa z lesov stávajú zaburinené parky a z parkov vydláždené kubistické záhrady.

Ubúdanie druhov a biotopov je dnes neuveriteľne rýchle, ale nie každý si to uvedomuje. Možno aj kvôli našim očiam zalepenými samolepkami EÚ. Nenechajme sa oklamať a pozerajme na svet taký, aký je v skutočnosti.

Autor: Martin Bátor

Podporte nás

Dámy a páni! Slovenské Hnutie Obrody od začiatku svojej činnosti stojí pevne na pozíciách slovenskej štátnosti a objektívnej pravdy. A tak tomu bude aj naďalej. ALE... Aby sme mohli rozšíriť komunitu uvedomelých ľudí slovenských, tak na to potrebujeme aj vašu pomoc.


This will close in 0 seconds