V sobotu 25. mája budeme voliť našich zástupcov do Európskeho parlamentu. Kandiduje kde kto. Dokonca aj tí, ktorí ešte pred pár týždňami nevedeli prísť EÚ a jej inštitúciám na meno.
Určite si ešte mnohí z vás pamätáte na silácke reči, dnes už štandardných politikov o tom, že treba z EÚ vystúpiť, čím skôr, tým lepšie, pochopiteľne. Pamätáte si určite aj na to, ako si skutoční a tí naozaj skutočne jediní, ale naozaj jediní bojovníci proti systému na petícii za okamžité vystúpenie z EÚ svoju politickú živnosť založili. A určite si pamätáte aj na to, že všetci tí, ktorí bojovníkom proti systému vysvetľovali, že hovoria o niečom, čomu vôbec, ale vôbec nerozumejú, boli označení za riadenú opozíciu a Ficových ľudí. Komické na tom celom je to, že práve oni sa nakoniec stali Ficovými komplicmi v snahe dostať sa k moci za každú cenu.
Napríklad. Členovia a sympatizanti ĽSNS boli nútení Marianom Kotlebom a predstaviteľmi ĽSNS, ešte pred niekoľkými týždňami, zbierať podpisy pod petície za okamžité vystúpenie nášho štátu z EÚ a NATO. Dnes sa tvária, že čo bolo to bolo… a veselo kandidujú do Európskeho parlamentu. Do inštitúcie, ktorá reprezentuje to, z čoho chceli ešte prednedávnom vystúpiť. Totálne politické harakiri.
Hodnoty, zásady? Nebuďte smiešni. Zabudnite! Veď predsa argument, že EÚ treba rozložiť zvnútra, v ich podaní po všetkých tých politických kotrmelcoch a premetoch, vyznieva tak dôveryhodne, ako keď predstaviteľ SMK vyhlási: Preč od Budapešti!
Vraví sa, že čas vylieči všetko a ukáže mnohé. A v tomto prípade to platí dvojnásobne. Čas naozaj ukázal mnohé a ukázal aj to, že vidina mesačného príjmu poslanca Európskeho parlamentu je silnejšia, ako hodnoty a zásady slovenských „nacionalistov“.
Vyhlásenie nášho hnutia k členstvu Slovenskej republiky v EÚ si môžete prečítať TU.
A takto hodnotia situáciu ľudia na Facebooku.
Autor: Róbert Švec
Ak bruselskí byrokrati nepochopia, že budúcnosť našej vlasti a všetkých európskych národov nemožno stavať na postupnom odovzdávaní suverenity do rúk akéhokoľvek nadnárodného zoskupenia, ale na spolupráci európskych národov a štátov na princípe rovného s rovným, tak potom začneme písať úspešný príbeh, ale už ten náš, slovenský.
