Napriek tomu, že príroda Gemera nám ponúka množstvo krásnych scenérií či mnohých kultúrnych pamiatok, je región Gemera aj rodiskom osobností akými bol aj Samuel Tomášik, autor hymnickej piesne Hej Slováci! No, napriek tomu sa tu, nielen na Gemeri, ale aj v iných častiach južného Slovenska stretávam s neustálym ponižovaním Slovákov niektorými „Maďarmi“ len preto, lebo sa neboja verejne sa priznávať k Slovenskej republike a svojej národnosti.
Provokácie a zastrašovanie
V októbri 2015 sa v Štúrove konala slávnostná akcia odhalenia základného kameňa pamätníka nášho velikána Ľudovíta Štúra, ktorú organizovala miestna Matica slovenská, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko desiatok nielen miestnych Slovákov, ale aj provokatéri, podobných tým, ktorí žijú aj u nás na Gemeri. Tí sa neštítili počas slávnostných prejavov spievať rôzne maďarské piesne a vytiahnuť maďarskú vlajku, na ktorej bol nápis Felvidék (Horná zem, bývalá zemepisná časť Uhorska)!
Slováci žijúci na južnom Slovensku to nemajú veru ľahké. Ako som spomínal, mnohokrát sú predmetom rôznych ústnych, ale aj fyzických útokov, ktorých obeťou som sa mnohokrát stal aj ja! Okrem týchto útokov tu máme i akúsi jazykovú informačnú vojnu. Tej som sa stal prednedávnom svedkom, keď som cestou na vlakovú stanicu v Tornali zbadal a odfotil pútač na akýsi adventný tanec, ktorý usporadúvalo Mestské kultúrne stredisko v Tornali a ktorý bol spolufinancovaný Úradom vlády Slovenskej republiky, ktorý ako jediný nebol napísaný v maďarskom jazyku.
Aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov Tornale (Šafárikova) je maďarskej národnosti, to neznamená, že informovaní nemôžu byť aj občania s tou slovenskou. A veď predsa, o čom sa tu bavíme?! Pokiaľ viem, úradným jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk, preto by jej občania mali byť prednostne informovaní v úradnom jazyku, až potom v jazykoch menšín! Či už ide o maďarskú, českú, rusínsku, ukrajinskú…
Každý občan Slovenskej republiky by mal povinne ovládať úradný jazyk štátu, v ktorom žije. Veď na tom nič zlého nie je. Keď to funguje v Anglicku alebo USA, nevidím dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj u nás, na Slovensku!
Za tento stav na južnom Slovensku nemôžu iba Slováci, ktorí tu žijú či neschopní a zapredaní politici, ale aj niektorí Slováci, ktorí žijú v severnejších, čisto slovenských okresoch, a to svojim zľahčovaním, bagatelizovaním danej problematiky a nazývaním všetkých „južanov“ Maďarmi. Týmto svojím prístupom dopomáhajú kadejakým miestnym záškodníkom, ktorí pľujú na našu štátnosť!
Každý jeden z nás musí ochraňovať záujmy Slovenska a jedným z nich je aj udržanie slovenského jazyka, ako úradného jazyka, v každom kúte našej krásnej vlasti! Alebo si za chvíľu začneme spievať: „Od Tatier po Nitru, Krupinu alebo po Trebišov?!“ Slováci na južnom Slovensku potrebujú cítiť, že majú podporu „zhora“, aby sa nebáli v uliciach miest rozprávať po slovensky, aby aj tí, ktorí do nás kopú, zacítili silu troch Svätoplukových prútov, ktoré ich musia skrotiť a ktoré nás všetkých, lojálnych občanov Slovenskej republiky musia držať spolu v každej situácii, dobrej i zlej!
Autor: Pavol Poprocký
