Najväčšou hrozbou pre Slovákov po roku 1918 bola agresívna maďarská politika, ktorej hlavným a prvoradým cieľom bolo pripojenie Slovenska k Maďarsku. Právo Slovákov na samourčenie Budapešť neuznávala a našu vlasť pokladala len za Čechmi dočasne obsadené územie – Felvidék.
S maďarskou hrozbou sa tak museli vyrovnávať ako československé, tak, od roku 1939, aj slovenské štátne orgány. Najväčšiu ťarchu prirodzene niesli ozbrojené zložky – armáda, četníci, ale aj pohraničná stráž. Prvou obeťou z radov slovenských príslušníkov ozbrojených zložiek na južnej hranici ČSR v rokoch 1938/1939 bol Jozef Hrdina.
Narodil sa 11. apríla 1913 v Orešanoch, okres Hlohovec, do roľníckej rodiny Michala a Márie rod. Brezovanovej, ako ich jediné dieťa. Bol Slovák, rímsko-katolíckeho náboženstva, no ovládal aj maďarčinu. Bol slobodný a bezdetný. Po absolvovaní štyroch tried ľudovej školy si spravil tri ročníky meštianskej školy a ročník tzv. náukobehu na meštianke. Na vojenčinu nastúpil dobrovoľne, ešte pred dovŕšením 18. roku, 3. októbra 1930. Zaradili ho k delostreleckému pluku 101. Povinnú poldruharočnú službu ukončil 1. októbra 1931 v hodnosti slobodníka. V armáde však ostal ako ďalejslúžiaci, a to do 31. decembru 1935, keď ju po viac ako piatich rokoch opustil v hodnosti čatára. K 1. januáru 1936 vstúpil do Finančnej stráže (FS). Úlohou tejto ozbrojenej zložky bola ako kontrola pohybu osôb a tovaru cez hranice, ale aj ochrana štátnych hraníc. Po nástupe absolvoval výcvikový kurz. Keďže predtým dlhšie slúžil v armáde, bol hneď menovaný do hodnosti dozorcu Finančnej stráže, preskočiac tak hodnosť pomocného dozorcu. Zaradený bol na oddelenie FS v obci Skároš, 20 km južne od Košíc, neskôr na OFS v Slanci.
————————
Prečítajte si tiež: Malá vojna: Slováci sa pri ochrane svojich hraníc musia vždy spoliehať hlavne na vlastné sily
————————
Po udalostiach v Mníchove a po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sa táto oblasť ocitla v problémovom pásme. Zatiaľčo české krajiny napádali od apríla do septembra 1938 nemecké teroristické oddiely, tzv. Freikorps, pohraničné oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi trpeli od septembra 1938 nájazdmi maďarských diverzných a teroristických skupín Rongyos Gárda a Szabadcsapatok, ktoré boli sformované osobitne pre tento účel. Ich akcie mali vyvolať dojem, že obyvateľstvo sa búri proti vlastnému štátu. Jeden z takýchto incidentov sa odohral v obci Slanec (okres Trebišov), ktorý sa po Viedenskej arbitráži stal pohraničnou obcou.
Vojak Jozef Hrdina. Zdroj fotografie: Pavel Mičianik
Situácia v obci bola napätá, keďže maďarské obyvateľstvo požadovalo pripojenie k Maďarsku – vyvesovalo maďarské vlajky či spievalo maďarskú hymnu. Aj 19. decembra o 9. hod. sa konala takáto demonštrácia asi 40 žien, ktorú však četníci streľbou do vzduchu rozohnali. Údajne pod zámienkou, že niektoré z výstražných striel dopadli na druhú stranu hranice, maďarská jednotka v sile asi 300 mužov sa, v smere od lesov okolo obce, pohla do Slanca, ktorý obsadilo, ako aj susedné obce Kalša, Slivník (Silvaš) i Kuzmice, vrátane úseku železničnej trate Košice – Užhorod. Keď četníci začuli výstrely vyšli z kasární a zistili, že sa už hrnie presila, na hrade Slanec spozorovali tri ťažké guľomety strieľajúce na obec, v beznádejnej situácii sa, ako aj pohraničná stráž, vrátili do kasární pre svoje manželky a spolu s nimi utekali. Snažili ustúpiť na východ, k ceste vedúcej do Slanského Nového Mesta.
Ústup československých príslušníkov sa mohol podariť práve vďaka hrdinskému kroku Jozefa Hrdinu, o čom referujú nezávisle od seba dobové hlásenie. Podľa jedného z nich, „keď za ústupu prišli na križovatku k potravinárskemu družstvu, práve sa tam maďarský vojak chystal strieľať s ľahkým guľometom na ustupujúcich četníkov a pohraničnú stráž. Jozef Hrdina, dozorca Finančnej stráže, priskočil k nemu, chytil guľomet a udrel ním maďarského vojaka do hlavy. Avšak z malej vzdialenosti druhým maďarským vojakom bol strelený a zabitý. Ostatným príslušníkom četníctva a Finančnej stráže sa podarilo ustúpiť až do obce Nové Mesto.“ Situačné hlásenie dodáva, že za padlým Hrdinom idúci veliteľ četníckej stanice práporčík Ochodnický „zastrelil na to obidvoch maďarských vojakov. Tým bola križovatka ciest aspoň natoľko uvoľnená, že ostatní četníci i finanční strážnici s manželkami mohli prejsť a utiecť do Nového Mesta pod Slancom.“
———————–
Prečítajte si tiež: Malá vojna: Uctili sme si obete maďarského bombardovania Spišskej Novej Vsi
———————–
Ešte aj počas ústupu Slancom však po nich od hradu strieľali z ťažkých guľometov, a tiež z návršia nad železničnou traťou juhovýchodne od obce. Pri ústupe bol ranený aj ďalší dozorca finančnej stráže Silvester Gajdošík a obvodný notár Ján Kulkovský. Maďarskí vojaci vyrabovali četnícku stanicu, kanceláriu oddelenia finančnej stráže, súkromné byty Finančnej stráže v tunajšom kaštieli i byt notára. Z kancelárie štátnej lesnej správy tiež odcudzili pušky.
Keď maďarský veliteľ hlásil svoje počínanie do Budapešti, nariadili mu stiahnuť sa späť. Stalo sa tak ešte pred večerom, o 18:15 hod. Na maďarskej strane podľa svedkov zahynulo počas päť vojakov. Na čs. strane jeden obyvateľ obce pri prestrelke. Ustupujúca jednotka tiež odvliekla so sebou roľníka Štefana Bočkaya, ktorého obvinili ho zo streľby na maďarských vojakov v obci. Československí četníci sa do obce vrátili o 19:00 hod. Slanecký incident mal dopad aj na prebiehajúce československo-maďarské rokovania. Slovenský premiér Jozef Tiso nariadil prerušiť rokovania v Budapešti a do vyšetrenia celého incidentu československú delegáciu odvolať.
Jozef Hrdina mal pohreb 22. decembra 1938, za veľkej účasti okolitého obyvateľstva. Následne ho previezli do rodnej obce. Jeho smrť inšpirovala vojenského publicistu poručíka Eduarda Pyšného na napísanie krátkej poviedky o marcových bojoch s názvom „Krv Andreja Komára“, ktorá sa dostala do čítanky pre ľudové školy (Slovenské kvety, Trnava, Spolok Sv. Vojtecha, 1941).
Autor článku Martin Lacko absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história – filozofia. Na konte niekoľko má desiatok publikácií a štúdií doma aj v zahraničí.
———————–
Citát: „Od 5. októbra 1938 sa Slovensko stalo terčom ofenzívy maďarských teroristických bánd, ktorej cieľom bolo destabilizovať československú štátnu moc na Slovensku. Súčasťou maďarskej stratégie rozvratu bola aj psychologická a informačná vojna. Obyvateľstvo Slovenska sa údajne búri proti československému režimu a chce byť pripojené k Regnum Marianum. Do viacerých obcí, najmä na východe Slovenska prišli teroristi z Rongyos Gárdy. Terorizovali nemaďarských obyvateľov a fakticky pomáhali obsadené územie etnicky čistiť´. Veľký škandál vyvolal aj vpád maďarských pohraničných vojenských oddielov do obce Slanec v okrese Trebišov 19. decembra 1938.“
Historik Pavel Mičianik: Monografia Malá vojna Maďarska proti Slovenskej krajine a Slovenskému štátu (október 1938 – máj 1939)
————————
Vzdávame hold všetkým slovenským vlastencom, ktorí položili na oltár vlasti to najcennejšie. Svoje životy! Ďakujeme. Zdroj obrázku: SHO.sk
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
