Slovenskí historici: Námestie T. G. Masaryka v Bratislave? To je zaucho Slovákom

K rozhodnutiu mestského zastupiteľstva nášho hlavného mesta o premenovaní časti Vajanského nábrežia na Námestie T. G. Masaryka sa vyjadrili aj historici.

Renomovaní slovenskí historici vo svojom stanovisku uvádzajú, že túto skutočnosť „vnímame ako verejné zaucho slovenskému národu i Slovenskej republike.“

A ďalej konštatujú: Tomáš Garrigue Masaryk nikdy neuznal existenciu svojbytného slovenského národa, ale vnímal Slovákov iba ako vetvu jednotného „československého” národa. Masaryk nedodržal Pittsburskú dohodu z 30. mája 1918, ktorá zaručovala Slovákom v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie a ktorú Masaryk dvakrát podpísal, po druhýkrát v novembri 1918 už ako zvolený prezident republiky. V roku 1929 ju dokonca vyhlásil za falzum.

Za Masarykovho prezidentovania, s jeho plným vedomím a podporou bol nastolený tvrdý centralizmus, zavládla cenzúra, slovenskí autonomisti boli prenasledovaní a väznení. On sám všetkými spôsobmi podporoval snahy o národné splynutie Slovákov a Čechov, či skôr o asimiláciu slovenského národa do českého. Finančne podporil kontroverzné Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931, ktoré programovo počešťovali slovenský jazyk, značné finančné čiastky venoval aj na podporu iniciatív rozkladajúcich autonomistické hnutie.

Podujatia, ktoré sa konalo 13. júna, pri príležitosti premenovania časti Vajanského nábrežia na Námestie T. G. Masaryka sa zúčastnil aj Andrej Kiska, údajný člen pozemkovej mafie a známy daňový podvodník.

Z prostriedkov Kancelárie prezidenta republiky vynakladal Masaryk veľké finančné čiastky na podporu zahraničnej propagandy a vedeckých diel v zahraničí, ktoré popierali existenciu slovenského národa a hanobili slovenské národné snaženia a ich reprezentantov. Masaryk bol otvoreným odporcom Katolíckej cirkvi i tradičného konzervatívneho slovenského evanjelictva, na slovenských školách a vo verejnom priestore podporoval duchovné a kultúrne prúdenia a počiny, ktoré boli v otvorenom rozpore so slovenskými národnými a náboženskými tradíciami, nevyhovel ani opakovane predostretej žiadosti slovenských biskupov o obnovenie katolíckych gymnázií na Slovensku. Mal tiež vážnu spoluzodpovednosť za opakované krízy vo vzájomných vzťahoch so Svätou stolicou.

Napriek opakovaným žiadostiam Štefánikovej rodiny Masaryk nikdy nedal riadne vyšetriť tragickú smrť M. R. Štefánika v roku 1919.

Svetozár Hurban Vajanský bol ostrým kritikom politiky Tomáša G. Masaryka a jeho protislovenskej ideológie čechoslovakizmu. Dokonca napísal satirický román Kotlín, v ktorej pranieroval práve Masaryka, hlavnú postavu románu. Skutočnosť, že práve časť Vajanského nábrežia má byť premenovaná po Masarykovi, preto vnímame aj ako prejav neúcty voči tejto mimoriadnej osobnosti slovenského národa.

Uvádza sa v stanovisku z 12. júna, ktoré podporili:

PhDr. Ján Bobák, PhD.

Mgr. Pavol Demjanič, PhD.

prof. Martin Homza, Dr.

prof. Dr. phil. Emília Hrabovec

PhDr. Anton Hrnko, PhD.

Dr. phil. Beáta Katrebová Blehová

Mgr. Branislav Kinčok, PhD.

PhDr. Martin Lacko, PhD.

doc. Mgr. Miloš Marek PhD.

PhDr. et Mgr. Peter Mulík, PhD.

Mgr. Roman Michelko, doc.

PhDr. Ivan Mrva, PhD.

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.

doc. Mgr. Ivan A. Petranský, PhD.

Ing. Vladimír Repka

  •  
  •  
  •  
  •