Pred 15 rokmi, 1. mája 2004, sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. V tom období niektorí Slováci považovali EÚ za všeliek na všetky spoločenské neduhy. Na Brusel sa pozerali ako na ekonomického a politického spasiteľa, ako na garanta slobody slova a demokracie. A výsledok? Ten každý z nás musí žiť každý deň…
Neverte bruselskej propagande. Neverte falošným prorokom, ktorí nás, za naše peniaze, každý deň presviedčajú, že niet inej cesty. Vždy je iná cesta. Aj v roku 1918 našich predkov presviedčali, že musíme zostať v Uhorsku, lebo niet inej cesty. Aj v roku 1992 nás presviedčali, že musíme zostať pod Prahou, lebo niet inej cesty. A aj dnes nás opäť presviedčajú, že musíme byť v EÚ a NATO lebo… ruský medveď. A tak, ako v rokoch 1918 a 1992 dostali vtedajší režimisti po “frňáku”, tak aj dnes ich potomkovia dostanú po “frňáku” v prípade, ak bruselskí byrokrati nepochopia, že budúcnosť našej vlasti a všetkých európskych národov nemožno stavať na postupnom odovzdávaní suverenity do rúk akéhokoľvek nadnárodného zoskupenia, ale na spolupráci európskych národov a štátov na princípe rovného s rovným. A ak to nepochopia bruselskí panáčikovia nepochopia, tak v takom prípade začneme písať úspešný príbeh, ale už ten náš, slovenský. Konštatuje Róbert Švec.
Vyhlásenie nášho hnutia k členstvu Slovenskej republiky v EÚ si môžete prečítať TU.
