Dámy a páni. Posielate nám veľké množstvo správ, mailov, fotiek… na rôzne témy. Väčšina z nich sú blahoprajné, povzbudivé, plné odkazov, úvah, myšlienok, nápadov, ale aj vecnej kritiky, za ktorú vám tiež ďakujeme.
Tak ako sa blížia vianočné sviatky, vo vašich správach začína prevládať téma životných príbehov a osudov ľudí. Dnes sa s vami podelíme o príbeh mladého muža, Michala z Poltára, s ktorým sa osud nemaznal.
Do svojich 18. narodenín som žil klasické detstvo, škola, futbal, príroda, kamaráti, diskotéky… Koncom roka 2013 mamina odišla pracovať do Nemecka, aby sa nám ľahšie žilo, keďže od narodenia žijem bez otca, ktorý nejavil záujem o syna. Sám som doma ostať nechcel ani nemohol, tak som šiel k starým rodičom do neďalekej dediny. Na Vianoce, keďže boli prázdniny, som dostal možnosť ísť do Nemecka za maminou. Šiel som a tam som strávil Vianoce. Po návrate domov, som býval naďalej pri starých rodičoch. Odtiaľ som každé ráno chodil autobusom do školy a poobede nazad.
————————–
Prečítajte si tiež: Sociálny projekt SHO: Vyčarujme spoločne deťom v projekte Staráme sa jedinečné Vianoce
————————–
Blížili sa moje 18. narodeniny (3. február 2014), ráno som z ničoho nič nevedel rozprávať, hýbať nohami, rukami. Starkovci si mysleli, že len nechcem ísť do školy, veď bol polrok a samé skúšania, písomky. Starký ma doslova v rukách naložil do auta a odviezol k detskej doktorke do Poltára, ktorá ma okamžite poslala do nemocnice v Lučenci. Odtiaľ som sanitkou šiel do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde som strávil 14 dní. Na tretí deň, mi primárka prišla povedať, že som prekonal chorobu, ktorú dostávajú prevažne starší ľudia – cievnu mozgovú porážku.
Nevedel som si to vysvetliť, nefajčil som, pohyb som mal. Po dvoch týždňoch som šiel do domácej liečby, následne do kúpeľov v Kováčovej na 28 dní, kde ma rozhýbali a dostali takmer do normálu.
Neprešiel ani rok a 29. januára 2015 som mal tie isté príznaky, a keďže som už mal s tým skúsenosti, vedel som že treba rýchlo do nemocnice. V Lučenci mi oznámili, že som prekonal mozgovú porážku druhýkrát, avšak tentokrát mi oslabla komplet ľavá strana. Znova to isté, ten istý kolotoč – kúpele v Kováčovej a rehabilitácie doma, resp. v nemocnici v Lučenci.
Končí sa rok 2020, prekonal som už štyri cievne mozgové porážky. Tretiu a štvrtú som dostal „slabšiu“. No ja sa pýtam, dokedy sa mi to bude vracať? Tabletky užívam pravidelne, nepijem alkohol, prestal som jesť nezdravé jedlá, ako chipsy, piť kofolu a iné sladké nápoje, atď. Vracia sa to aj tak a doktori? Menia lieky, stále skúšajú. Poisťovňa mi už nechce schváliť ani kúpele, takže… je to smutné. Od roku 2014 som futbalový rozhodca, no momentálne mám pozastavenú činnosť, robím maximum pre to, aby som sa na jar, ak to situácia ohľadne koronavírusu dovolí, vrátil nazad. Začal som navštevovať fitko, cítim sa lepšie a tak pevne verím, že sa mi návrat na ihrisko podarí, lebo ešte som podľa môjho názoru mladý na to, aby som zavesil kopačky a život na klinec.
Každému, či mladému, staršiemu, ktorý s niečím bojuje, by som chcel odkázať, že nech to nevzdáva! Pretože ten kto to vzdá, určite prehrá, ale ten, kto bojuje, má šancu zvíťaziť. Prajem vám príjemné, pokojné prežitie vianočných sviatkov a hlavne plné zdravie, priatelia.
Autor článku Michal Nociar je sympatizant Slovenského Hnutia Obrody.
————————-
Prečítajte si tiež: FOTO: Ježiško navštívil už aj rodiny v okresoch Michalovce, Nitra, Trenčianske Teplice a Nové Zámky
————————-
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–——