V septembri som si s partiou kamarátov vyskúšal prácu horských nosičov. Umožnené je to ktorémukoľvek odhodlanému turistovi z Popradského plesa na Chatu pod Rysmi – 2 250 m.
Ráno na stanovisku sme mali pripravené krošne s nákladom a s rôznou váhou alebo sme si mohli vybrať aj iný náklad, ktorý sme si mohli zobrať do ruksaka. Ja som si k bandaske s pohonnými hmotami do agregátu pribalil ešte kartón s minerálnymi vodami, aby mi nebolo málo, veď na prvý pokus sa mi to zdalo v pohode.
Ale keď som to všetko nahodil, tak celé krošne mali cca 40 kg a spoločne s kamarátmi sme vyniesli vyše 100 kg.
Po naložení na chrbát to bolo ešte OK, aj prvé metre, ale s pribúdajúcimi km a stúpaniami bol ten náklad čoraz ťažší, ešteže nosiči si budujú po ceste miesta na oddych, kde si na vyvýšenej skale trošku oddýchnu a odľahčia chrbát. A tieto miesta na oddych som samozrejme využíval aj ja. Prezliecť mokré tričko som si musel niekoľkokrát.
Po zložení nákladu sme sa ešte vybrali, že keď sme už tu pod Rysmi a je krásne počasie, tak poďme ešte aspoň trošku vyššie do sedla Váhy 2 337 m, že si pozrieme dolinu a Tatry na druhej poľskej strane. Ale v sedle sme sa rozhodli, že vylezieme na Ťažký štít 2 520 m, ktorý je na druhej strane oproti Rysom.
Po výstupe do Kohútika cca 2 400 m pod Ťažkým štítom, pre nedostatok času sme sa rozhodli že nepostupujeme ďalej na vrchol, ale že sa ani nevraciame, ale zídeme dole po druhej strane k Dračiemu sedlu do Zlomiskovej doliny k Popradskému plesu, že si spravíme taký okruh, ale trafili sme zlý žľab a zostup bol čoraz ťažší a strmší až sme prišli k miestam, kde to už nebolo bezpečné a možné, tak sme sa otočili a absolvovali sme cestu späť k Chate pod Rysmi.
Na chate sme opäť zobrali krošne a odpadový náklad, ktorý bolo treba zniesť dole, cca 15 kg. Nohy nám už šli z posledného, ale pocity, aj po takej námahe boli perfektné. Nielen z dobre vykonanej práce a pomoci chatárom, ale aj z dobrého počasia s perfektnými výhľadmi.
Klobúk dole pred ľuďmi, ktorí to robia pravidelne. Neskutočná drina.
Po náročnej vynáške som mal jeden deň oddych a 15. septembra som odbehol Malý Pieninský Maratón – 18 km aj s kolegom Lacom Marasom. Ale maratón som zvládol silou vôle, pretože nohy som mal ako z kameňa.
Sila. Hrdosť. Odhodlanie.
Autor článku Jaroslav Ščurka je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody.
————————
Prečítajte si tiež: FOTO. Projekt Nebuď sviňa. Pavol Poprocký: Byť sebestačný je zodpovedné a žiaduce
————————-
Zdroj fotiek: SHO.sk
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
