Naša mena: Príbeh slovenskej koruny

Vo štvrtok 16. mája sa zástupcovia Slovenského Hnutia Obrody zúčastnili prezentácie novej knihy bývalého viceguvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Tkáča. Kniha nesie názov Príbeh slovenskej koruny a Marián Tkáč v nej opisuje proces obnovovania slovenskej meny, vznik meny druhej Slovenskej republiky, slovenskej koruny.

Súčasťou prezentácie, ktorá sa uskutočnila v Kongresovej sále Národnej banky Slovenska bolo aj premietanie zaujímavých fotografií, ktoré sa do knihy nedostali a ktoré účastníkom veľmi zaujímavého popoludnia priblížili proces obnovovania našej meny.

Marián Tkáč: O tom, ako budú vyzerať slovenské bankovky a mince, sa rozhodlo koncom leta 1992 v mojej kancelárii na ministerstve financií v prítomnosti Jána Mathesa, Rudolfa Špalka a Vladimíra Buššu, vtedy ešte pracovníkov peňažného úseku slovenského ústredia ŠBČS. Tí už mali o tom určité predstavy, bolo však treba rozhodnúť o filozofii novej meny a návrhy predložiť na odsúhlasenie vláde, respektíve jej predsedníctvu, keďže v prelomových dňoch na sklonku roka 1992 Slovensko ešte vlastnú bankovú radu nemalo.

Vychádzali sme z toho, že vlastná mena je symbolom štátnosti rovnako ako vlastná vlajka, hymna, štátny znak, jazyk, územie. A možno ešte väčším. O jej názve – slovenská koruna – sa rozhodlo počas prípravy návrhu zákona o národnej banke vo vládnej vile v Trenčianskych Tepliciach na konci septembra 1992. Rokovania o návrhu zákona, ktorý na báze nemeckého zákona pripravila skupina okolo Vladislava Bachára a Jozefa Kollára, viedol Vladimír Mečiar. Prítomní boli Michal Kováč, Augustín Marián Húska, Hvezdoň Kočtúch, Sergej Kozlík, Július Tóth, Vladimír Masár, Jozef Kollár, Vladislav Bachár a ja.

V nedeľu 27. septembra 1992, presne o tretej hodine popoludní, objednal Mečiar pre všetkých prítomných koňak a pripil na meno novej slovenskej meny, na slovenskú korunu. Práve sa totiž skončilo hlasovanie o názve našej meny.

Ja som navrhoval „slovenský dukát”, keďže ma však nikto nepodporil, svoj návrh som stiahol aj s vedomím, že pre uvažovanú menovú úniu s ČR, o ktorej sa myslelo, že potrvá dlhší čas, je výhodnejšie, ak budú mať obe meny (teda slovenská i česká) „korunový” základ. Ja a Kováč sme si vtedy pripili dvakrát: Kováčovi posunul svoj koňak predseda vlády a mne minister financií. O niekoľko dní na to som kupoval melóny cestou z Bratislavy za Sereďou. A v dobrej nálade mi predavač melónov prezradil, že on vie, že ja som bol za slovenský dukát, a on je zaň tiež.

Pomenovanie koruna súvisí s talianskym „corona”, čo znamená veniec. Vencami zo zelených ratolestí sa ozdobovali hlavy mužov, ktorí sa niečím mimoriadnym vyznamenali v boji, vo verejnom živote či v športe. Tieto vence sa stali aj symbolom panovníckej hodnosti a moci. Koruna je teda dôstojným názvom peňažnej jednotky a nadviazala na tradíciu poslednej meny rakúsko-uhorskej monarchie, ako aj na menu Česko-Slovenska.

Konštatuje Marián Tkáč v článku Ako sa rodila slovenská mena.

  •  
  •  
  •  
  •