Pred 15 rokmi, 1. mája 2004, sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa v Prezidentskom paláci uskutočnil slávnostný obed, ktorého sa zúčastnili ľudia, ktorí sú zodpovední za naše členstvo v EÚ. „Členstvo v Európskej únii a v NATO boli pre Slovensko v roku 2004 jedinou cestou a tou ostávajú aj v roku 2019,“ vyhlásil Andrej Kiska.
Stretnutie v Prezidentskom paláci. Jedna veľká politická mafia. Hodovania sa zúčastnili aj Andrej Danko, Mikuláš Dzurinda, Andrej Kiska, Pavol Hrušovský, Miroslav Lajčák… Tí, ktorí presadzujú záujmy Bruselu na území našej vlasti.
Presne tak, ako pred rokom 1989, kedy nám súdruhovia „tlačili do hláv kaleráby“ typu „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, a že mimo RVHP a Varšavskej zmluvy nie je možná naša politická a ekonomická existencia, tak aj dnes počúvame od najvyšších ústavných činiteľov frázy o tom, že iná cesta ako byť členmi EÚ a zločineckej organizácie NATO neexistuje. Ale dejiny už veľakrát, aj v prípade Slovákov dokázali, že to tak nie je.
Pred 15 rokmi niektorí Slováci považovali EÚ za všeliek na všetky spoločenské neduhy. Na Brusel sa pozerali ako na ekonomického a politického spasiteľa, ako na garanta slobody slova a demokracie. A výsledok? Ten každý z nás musí žiť každý deň. EÚ sa začína pomaly, ale isto premieňať na centralizovaný politický moloch, ktorého cieľom je z členských štátov urobiť nesvojprávne ekonomické a politické kolónie o ktorých osude budú rozhodovať europanáčikovia v Bruseli.
Ak by sa naplnili dlhodobé plány byrokratov v Bruseli a ich slovenských liberálnych prisluhovačov a Slovenská republika by sa stala súčasťou jadra EÚ, môžeme sa pripraviť na to, že Slovenská republika stratí ešte aj tie posledné zvyšky suverenity a náš štát bude existovať už iba na papieri. A my, Slováci budeme iba podnájomníkmi vo svojom vlastnom štáte.
———————————————
Vyhlásenie nášho hnutia k členstvu Slovenskej republiky v EÚ si môžete prečítať TU.
———————————————
Neverte bruselskej propagande. Neverte falošným prorokom, ktorí nás, za naše peniaze, každý deň presviedčajú, že niet inej cesty. Vždy je iná cesta. Aj v roku 1918 našich predkov presviedčali, že musíme zostať v Uhorsku, lebo niet inej cesty. Aj v roku 1992 nás presviedčali, že musíme zostať pod Prahou, lebo niet inej cesty. A aj dnes nás opäť presviedčajú, že musíme byť v EÚ a NATO lebo… ruský medveď. A tak, ako v rokoch 1918 a 1992 dostali vtedajší režimisti po „frňáku“, tak aj dnes ich potomkovia dostanú po „frňáku“ v prípade, ak bruselskí byrokrati nepochopia, že budúcnosť našej vlasti a všetkých európskych národov nemožno stavať na postupnom odovzdávaní suverenity do rúk akéhokoľvek nadnárodného zoskupenia, ale na spolupráci európskych národov a štátov na princípe rovného s rovným.
A ak to nepochopia bruselskí panáčikovia nepochopia, tak v takom prípade začneme písať úspešný príbeh, ale už ten náš, slovenský. Vravíte, že to je nereálne a nemožné? „Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel,“ slová generála M. R. Štefánika.
Autor: Róbert Švec
