Stav slovenských základných škôl nie je uspokojivý a je znepokojujúci. Dlhoročným zanedbávaním stavu školstva sme dospeli do doby, v ktorej sú žiaci nútení učiť sa aj zo starých učebníc s dávno neplatnými informáciami. A ak už sú nejaké tie nové učebnice alebo pracovné listy, tak sú vypracované aj s chybami, prípadne, pre zmenu, s nadmerným množstvom informácií.
Takisto im chýba určitá forma. Forma, ktorú mali učebnice ešte z čias našich rodičov. V týchto učebniciach sa deti strácajú a sú odkázané na pomoc rodičov, ktorí sa v mnohých prípadoch sami nevedia „vysomáriť“ z krkolomne napísaných zadaní.
Zbierky úloh z matematiky pochádzajú ešte zo začiatku 90. rokov 20. storočia. Informujú médiá.
Časté menenie učebníc kvôli novým reformám je veľmi závažný problém týkajúci sa ako žiakov, tak aj učiteľov a v neposlednom rade aj rodičov. Reformy, ktoré vznikajú len preto, aby sa na papieri dala vykázať práca, ktorú dané ministerstvo vykonalo. Avšak sťažujú prácu učiteľom, ktorí sa v návale častých zmien strácajú medzi tým, ako učili a ako majú po novom učiť. Tieto zmeny sú často nelogické a prichádzajú z rúk osôb, ktoré ani raz nestáli pred triedou plnou detí s úlohu niečo tieto deti naučiť. Tieto osoby nikdy nesedeli za školskou katedrou. Tak sa pýtam, ako môžu tvoriť zmeny tak silno ovplyvňujúce prácu učiteľov?
Nevhodne zaradené informácie do ročníkov je problém, ktorý sa týka slovenských škôl všeobecne. Napríklad podľa nových učebných osnov obsahujú predmety ako prírodoveda alebo matematika informácie, ktoré deti v danom veku nevedia pochopiť, alebo by už mali vedieť. Tento problém je výrazne cítiť pri prestupe žiakov zo základnej školy na strednú školu. Stredoškolskí učitelia sa len s nepochopením dívajú, ako im prichádzajú žiaci bez potrebných vedomostí.
Takisto sa dotknem aj témy školskej inšpekcie. Školská inšpekcia má za úlohu kontrolovať prácu učiteľov na jednotlivých školách a ak niečo nevyhovuje, tak má navrhnúť zmeny. Z pohľadu mnohých učiteľov je však jej práca neužitočná a v konečnom rade aj kontraproduktívna. Učitelia pri kontrolách zreteľne menia prístup ku žiakom a k výučbe. Školská komisia teda kontroluje len divadielko určené výhradne pre ňu. Toto divadielko sa však nedeje z dôvodu lenivosti alebo nekompetentnosti učiteľov, ale práve z dôvodu nezmyselných požiadaviek kladených na učiteľov.
A aké sú možné riešenia?
Prehodnotenie užitočnosti školskej inšpekcie. Klobúk dole pred tými, čo si prácu učiteľa vážia a vedia o čom je.
Takisto ako veľké plus by som vnímal obmedzenie reforiem. Týmto by sa ustálili učebné osnovy, ktoré sa teraz musia pri každej reforme meniť a takisto by nemuselo dochádzať k častému striedaniu učebníc. Už by sa nemuselo plytvať finančnými prostriedkami na vydávanie nových učebníc. Tieto peniaze by sa mohli použiť na nové vydania už používaných učebníc.
Ďalej by som sa zameral na tvorbu učebných osnov. Mali by sa tvoriť vecne a aj po istej úvahe, či sú jednotlivé témy vhodné pre danú vekovú kategóriu žiakov.
Apelujem na dámy a pánov, ktorí sedia na ministerstve, aby nehádzali polená pod nohy učiteľom. Učiteľom, ktorí sa snažia vychovať z detí slušných a vzdelaných ľudí. No pri súčasnom stave školstva sa im toto poslanie vykonáva len veľmi ťažko.
Dúfam, že sa situácia v blízkej budúcnosti bude vyvíjať správnym smerom a volení zástupcovia ľudu pochopia, že bez vzdelaných ľudí sa ďaleko nepohneme.
Programové tézy nášho hnutia si môžete prečítať TU.
Autor: Martin Frivaldský
Niektoré učebnice pochádzajú ešte aj z 80. rokov minulého storočia. Informujú médiá.
