Vypočujteže ma, krajania moji, rozpoviem vám o dávnej i terajšej vlasti vašej a dôkladne premýšľajte o mojich slovách, pretože pochádzajú z obozretnej mysle, neskazených pŕs a zo srdca, ktoré vám praje.
Moje oči nazreli do dávnych čias a stoja pred nimi časy prítomné, myseľ moja sa vznášala nad časmi minulými a pohrúžila sa aj do dnešných a srdce aj s tými tam cítilo, aj s týmito cíti, teda počúvajte: Veď kto z vás nepočúva rád povesti, v ktorých rozprávač pravdivo a s pohnutím rozpráva o tom, čo sa mu derie zo srdca, najmä ak sa to priamo dotýka vás, poslucháčov? Takto vám budem rozprávať, krajania poslucháči!
Dávno to bolo, dávno, pred tisícročím, čo na zemi tej, po ktorej kráčate a do ktorej po tvrdej práci skladáte kosti svoje ku kostiam otcov, rozmáhala sa veľká, ľudnatá, bohatá a slávna krajina, Veľkou Moravou nazývaná. To bola zem a krajina vašich otcov. Od rieky Torysy, tam pri Tise, zabiehala k širokému Dunaju, a od neho k Tatrám a za Tatrami ešte široko-ďaleko rozprestierala sa Poľskom, Českom a Sliezskom k diaľnym končinám. Bola to veľká krajina! Veľká ako Dunaj medzi európskymi riekami a ako Tatra nad horami!
Všetkými krajinami sa rozletelo meno jej a sláva, všetky jej vzdávali patričnú česť, mnohí sa utiekali pod jej ochranu a branný štít a hľadali v nej pomoc, bola to slávna krajina. Dunaj zvestoval jej slávu na poludní a vysoká Tatra ju ohlasovala krajinám polnočným! Nebolo v nej pustatiny, ale bola posiata dedinami, mestami a hradmi ako na jar lúka rozmanitým kvietím, jej obyvatelia vykonávali rozsiahle kupectvo a spravodlivo obohacovali zem, bola to krajina ľudnatá a bohatá! Susedné krajiny sa divili bohatstvu, ktorým sa zem honosila v mestách a na hradoch svojich.
V tejto zemi sa usídlili otcovia vaši v pradávnych časoch, o ktorých už aj povesti povymierali, a našli ju tŕnistú a pustnúcu. Ale oni, usadiac sa, pomaly ju začali obrábať, vyklčovali tŕnie a bodľačie a pluhom ju krájali v potu tváre, osiali ju a vysadili, aby prinášala zbožie a ovocie. A zarodila im zem hojnosťou zbožia a priniesla chutného ovocia, i tešili sa otcovia z práce svojej.
Tak ako deň ohrozuje noc a kvitnúce siatiny búrka, tak aj otcom hrozilo nebezpečenstvo, plynúce z nárokov nespokojencov a lúpežníkov, preto sa silnejšie potrebovali zomknúť, aby sa spojenectvom vzopreli nájazdníkom a zachránili sa. A kvôli tomu cieľu zvolili si vládcu, zaviazali sa mu poslušnosťou a požehnali mu.
Ktože to kráča s palicou v ruke, zahalený plášťom chatrným a vetchým, a stúpa na skalu, stojacu osamote v poli pustom, a aký to zástup kol-dokola, hľadiaci s úctou na zmužilú postavu na skale? To, hľa vyvolený vládca je, ktorý nesmie zabúdať, odkiaľ vyšiel a kam spadnúť môže, ak nebude spravodlivo vládnuť ľuďom svojim. A vládcovia spravodlivo vládli ľuďom a ľud ochraňoval svojich vládcov a slávil ich.
Text sme spracovali z knihy Starý a nový vek Slovákov, ktorú napísal Ľudovít Štúr.
————————
Prečítajte si tiež: SHO: Sme pokračovateľmi Ľudovíta Štúra. Hrdo a zodpovedne sa hlásime k jeho odkazu
————————
Zdroj: Internet
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľmi nášho dvojmesačníka vyplňte formulár TU a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
