Pred vyše 100 rokmi (4. júna 1920) sa Slováci definitívne dočkali svojich južných hraníc, ktoré ich v tom čase ochránili pred ďalším maďarizačným besnením, ktoré by ich bez nich s určitosťou čakalo. Po posledných storočiach, počas ktorých sa z našej predošlej domoviny stal žalár nášho a ostatných nemaďarských národov, sme konečne za touto etapou našich dejín urobili hrubú čiaru a svet tak konečne spoznal Slovákov – pracovitý a dobrosrdečný národ spod Tatier, od Váhu, Dunaja, Hrona, Ipľa, Rimavy, Slanej, Hornáda, Popradu či Latorice a Tisy.
Dnes, po vyše 100 rokoch od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, kedy žijeme v relatívnom mieri a pokoji, sa stále, ako nepríjemná vyrážka či pľuzgier na tvári, v slovenskej spoločnosti snažia hlásiť o slovo a objavujú pohrobkovia („veľko-) maďarského“ šovinizmu a iredenty, ktorí na slovenskom území dočasne iniciujú rôzne „dejinné“ akty; spomienkové slávnosti, stavanie iredentistických pamätníkov, svojimi skazenými myšlienkami dokonca otravujú spoločnosť aj na koncertoch, festivaloch a pod., a takto sa snažia ľudí presviedčať o „skrivodlivosti“ spáchanej na Maďaroch. Aké komické, však? Násilníka a vraha sa po prehratej vojne sa v očiach bežných ľudí snažia vykresliť ako obeť!?
Na slovenskom juhu však žijú aj zodpovední a lojálni občania, ktorí si vážia mier a slobodu získanú 4. júna 1920. Dôkazom toho je aj pamätník venovaný 100. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy v Komjaticiach (okres Nové Zámky), na ktorom sú vyryté dejinné slová Štefana Osuského, slovenského signatára Zmluvy: „Na jedno nikdy nezabudnem. Keď som o trištvrte na päť 4.júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa a také vyúčtovanie je večné.“
Ďakujem miestnej samospráve za tento krok a nech je tento pomník inšpiráciou pre ďalšie samosprávy (nielen) na slovenskom juhu! Toto sú pamätníky, aké náš štát a jeho občania potrebujú. Nie tie, ktoré šíria nenávisť, vyťahujú staré hriechy či niekoho akokoľvek zosmiešňujú a krivia históriu. Pretože my Slováci sme, ako to pokračujúc v svojom dejinnom výroku Štefan Osuský bol povedal: „Nikdy sme nemali a nemáme úmysel pomstiť sa tým, pod ktorými sme trpeli. Prajeme maďarskému národu, aby v tichu a pokoji rozmýšľal o svojich chybách. Prajeme mu blažený a šťastný život. Lež tak, ako bdie levica nad svojimi levíčatami, tak budeme bdieť nad životom a domom naším a našich budúcich generácií, lebo život národa je večný.“
Toto je posolstvo Trianonu. A to spočíva v ponaučení z chýb z minulosti, o vzájomnom rešpektovaní sa a spolupráci na princípe rovného s rovným. To je budúcnosť, nie vyplakávanie za časmi tyranie a despotizmu.
Auto článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody.
————————-
Prečítajte si tiež: Deň 4. jún 1920. Dôležitý dátum v dejinách Slovákov. Ďakujeme, Trianon
————————-
Krásny a dôstojný pamätník v obci Komjatice, v okrese Nové Zámky, ktorý bol odhalený pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Zdroj fotiek: Internet
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—–
