NATO. Garant bezpečnosti? Zločinci nemôžu garantovať našu bezpečnosť

Tento rok si okrem 15. výročia vstupu do EÚ pripomíname ešte jedno podobné výročie, a to 15. výročie nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). Zástancovia nášho členstva v NATO tvrdia, že jedine NATO môže zaručiť našu ochranu a medzinárodnú bezpečnosť. Zložme si na chvíľu ružové okuliare, ktoré nám nasadila propaganda a skúsme sa nad týmto členstvom a organizáciou zamyslieť.

Činnosť NATO upravuje Severoatlantická zmluva z roku 1949. Podľa článku 5 tejto zmluvy je síce útok na jedného alebo viacerých členov definovaný ako útok na všetky členské štáty, no tieto členské štáty nie sú viazané adekvátnou pomocou svojim napadnutým spojencom. Ostatné členské štáty musia podniknúť takú akciu, akú budú považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily. V praxi to znamená, že si môžu vybrať medzi poskytnutím adekvátnej alebo symbolickej pomoci, a to, ktorú pomoc si vyberú, je výhradne na ich vlastnom rozhodnutí. Ak by sme sa pozreli na štáty s rozhodujúcim slovom v rámci NATO, teda štáty ako USA, Spojené kráľovstvo či Francúzsko, t. j. veľmoci, pravdepodobnosť, že nám poskytnú adekvátnu pomoc, je veľmi nízka, pretože veľmoci vždy vnímali a vnímajú malé štáty nie ako rovnocenných partnerov, ale ako nástroj k uskutočňovaniu svojich geopolitických cieľov. Z princípu preto nemajú potrebu plnohodnotne (ak vôbec) obhajovať národno-štátne záujmy malých štátov.

Garancia bezpečnosti? Určite nie

Ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré nemožno opomenúť sú, že členstvo v NATO výrazne prispelo k degradácii bojaschopnosti ozbrojených síl, nehospodárnosti (viď nákup vrtuľníkov Black Hawk a stíhačiek F-16), Slovensko sa podieľa na geopolitike západných veľmocí (či už na poli provokácií alebo vojenských agresií), po našom území sa preháňajú cudzie vojská a v neposlednom rade sme aj naďalej možný terč útoku zo strany nepriateľov NATO. Ak by sme to všetko zhrnuli, potom môžeme konštatovať, že členstvo v takejto organizácii nie je žiadnou garanciou bezpečnosti Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že NATO je garanciou medzinárodnej bezpečnosti, je dobré si pripomenúť, že Severoatlantická aliancia porušila v roku 1999 medzinárodné právo, keď bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN zaútočila na bývalú Juhosláviu, využívajúc pritom zakázanú muníciu a bombardujúc civilné ciele. Takisto nemôžeme zabúdať, že medzinárodné právo porušili, sami pod svojou zástavou, aj niektoré členské štáty NATO na čele s USA ako rekordérom v tejto „disciplíne“.

Skúsme sa preto zamyslieť: Môže byť organizácia, ktorá je schopná porušovať medzinárodné právo, tolerovať krajiny, ktoré ho porušujú a páchať vojnové zločiny, garanciou medzinárodnej bezpečnosti? Takáto organizácia si nezaslúži iný prívlastok ako zločinecká.

Budúcnosť našej vlasti? Neutralita

Či vnímame členstvo v NATO z morálneho alebo praktického hľadiska, v oboch prípadoch je neprijateľné. Slovenská republika, vzhľadom na svoju veľkosť a polohu, by mala byť vojensky neangažovaným štátom, samozrejme s bojaschopnou armádou, ktorá bude schopná brániť našu vlasť aspoň v prípade lokálneho konfliktu.

A ak by sa niekto opýtal dnes už tradičnú otázku prívržencov hlavného prúdu, čo budeme robiť, ak nás napadne Rusko, ktoré je dnes najväčší agresor? Nech nad tým logicky pouvažuje. Ak by došlo k vojenskému stretu Západ vs. Rusko, pre nás ako nárazníkový štát to bude mať fatálne následky bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme súčasťou NATO. Pravda, členstvom v tejto zločineckej organizácii sa pravdepodobnosť útoku na Slovensko len zvyšuje.

Mimochodom, Rusko ako hrozba medzinárodnej bezpečnosti, resp. agresor. V Pobaltí, kde sú obavy z ruského útoku oveľa väčšie ako u nás, a ktoré priamo susedí s Ruskom, sa v roku 2016 uskutočnilo rozsiahle vojenské cvičenie NATO, ktoré prinieslo veľmi nepríjemný zistenie. Ako neskôr poznamenal generál Ben Hodges pre nemecké periodikum Die Zeit, Severoatlantická aliancia by nedokázala včas reagovať na ruský útok, a že hlavné mestá pobaltských štátov by boli obsadené maximálne do 60 hodín. Niet pochýb o tom, že si Rusi túto výhodu uvedomujú, preto sa poďme ešte raz zamyslieť: Ak by NATO nedokázalo garantovať ochranu Pobaltia, Rusko nemá v tomto regióne žiadnu prekážku. Prečo potom ako agresor s expanzívnymi chúťkami dosiaľ nezaútočilo?

Vyhlásenie nášho hnutia k členstvu Slovenskej republiky v NATO si môžete prečítať TU.

Autor: Peter Novák

 

  •  
  •  
  •  
  •