Bolo to „radosti“, keď sa v júni 2021 oficiálne otvárali brány prevažne z maďarských peňazí zrekonštruovaného kaštieľa v Borši v Trebišovskom okrese.
Dokonca sa otváracieho ceremoniálu na Zemplíne zúčastnila aj samotná Zuzana Čaputová, ako prezidentka „tejto krajiny“. Sekundoval jej aj prezident Maďarska, János Áder. Veď, keď jeho krajina naliala do tohto rozprávkového miesta maďarstva na Slovensku toľko peňazí (viac ako 8 miliónov eur!), bol by to škandál, keby neprišiel…
Aj keď z objektívnych príčin neuznávam exteritoriálne zásahy maďarskej vlády mimo hraníc jej oficiálnej pôsobnosti, ako priateľ spolupráce medzi štátmi V4 som sa potešil, že na našich hraniciach môžu spoločným úsilím vyrásť a byť obnovené miesta, ktoré pozdvihnú často zanedbané a spustnuté regióny a podporia rast miestnej životnej úrovne tamojších obyvateľov. Taktiež som obrovským priateľom obnovy kultúrnych pamiatok, pretože v nich vidím nielen možnú využiteľnosť v cestovnom ruchu, ale tiež v nich vidím nosič kultúrneho a národného dedičstva, ktoré tu pre nás zanechali naši predkovia.
Avšak, moje potešenie z obnovy boršianskeho kaštieľa netrvalo dlho. Na internete som natrafil na recenziu jedného z jeho nedávnych návštevníkov, ktorý si všimol, že z popisov vystavených exponátov je zámerne vynechávaná akákoľvek konkrétna zmienka o Slovákoch či Rusínoch v Uhorsku, (ktorí sú prinajlepšom označovaní kolektívne ako „Slovania“) ktorí hlavne v severných stoliciach štátu tvorili väčšinu a formovali Uhorsko – mnohonárodnostný celok – minimálne rovnako, ako Maďari. Kým zásluhy a prítomnosť nemaďarských národností v spoločnej bývalej vlasti boli zaznávané, maďarstvo sa v popisoch exponátov v kaštieli pripísalo aj uhorskému polyhistorovi Matejovi Belovi – Slovákovi. O Slovákoch z okolia Terchovej, ktoré bolo aj v minulosti čisto slovenské, výstava v Borši hovorí ako o Slovanoch (pozri fotografiu pod článkom)…
Je to nechutné, odporné, zákerné a prinajmenšom poľutovaniahodné. Z projektu, na ktorom mali získať oba národy, sa znovu z toho maďarského vykľul odporný šovinizmus, ktorý chce aj prostredníctvom kultúry takto vyhladiť všetky historické nemaďarské stopy zo stredoeurópskeho priestoru a onálepkovať ho zásluhami „maďarstva“. O nič iné ani v tomto prípade nejde. Revizionizmus a nenávisť voči všetkému nemaďarskému ženie agitátorov takýchto počinov (neraz priamo-nepriamo financovaných Budapešťou) po celom slovenskom juhu, v Podkarpatskej Rusi, v Sedmohradsku či na Vojvodine.
A to je, pri predstave, že by sme mohli tvoriť jeden kompaktný celok tvorený zo suverénnych štátov a hrdých národov vo forme V4, smutné, neakceptovateľné a nebezpečné. Je teda na mieste, ako sa ako spoločnosť zachováme a ktorú myšlienku sme ochotní tolerovať a podporovať. Či sa pridáme na stranu úprimnej spolupráce alebo falošného priateľstva.
My v Slovenskom Hnutí Obrody sme si už vybrali, a preto sme kontaktovali správcu kaštieľa v Borši, so žiadosťou, aby dal veci do poriadku. Je predsa nemysliteľné, aby sme na území Slovenskej republiky tolerovali takéto skryté nenávistné prejavy. O vývoji a odpovedi na našu žiadosť vás budeme informovať.
Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody a náš človek na otázky národnostné a etnické, s dôrazom na slovenský juh.
————————-
Prečítajte si tiež: Pavol Poprocký: Prekáža primátorke Lučenca a aj Dankovi slovenský dvojkríž!?
————————-
Zdroj fotky: Internet
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—–
