Otázka v nadpise môjho článku ma prenasleduje, ak si predstavím skutočnosť, že by som náhodou verila tomu, čo sa nám snažia natlačiť do hláv médiá hlavného prúdu.
Keďže pracujem v zahraničí, na Západe už nejaký ten rok, tak mám možnosť porovnávať rozdiely vo všetkých oblastiach života, rozdiely medzi Západom a ostatnou časťou sveta. Áno medzi ostanou časťou sveta, nielen medzi Západom a Slovenskom, lebo odpracovala som pár rokov aj v iných štátoch ako sú západné, videla som a viem porovnať rozdiel života, hlavne v európskych krajinách. A zodpovedne môžem prehlásiť, že povýšenecký a ľahostajný postoj západniarov k nám, hlavne Slovanom z východných a balkánskych krajín, pre nich menejcenných, sa preniesol aj do tejto koronovej epochy.
Ale niet divu, že nás nemajú za rovnocenných, keď si nás nevážili a nevážia ani naše vlastné vlády a svojou nerozvážnou politikou nás rozohnali do všetkých kútov sveta. Všade inde sme užitoční, len doma sme prebytoční. Všade inde sme potrební, len doma nie. Všade inde vieme vytvárať hodnoty a svojimi daňovými a sociálnymi odvodmi plníme cudzie štátne rozpočty, len u nás doma to od nás nepotrebujú. Všade inde sa podieľame na raste a budovaní spoločnosti, len u nás doma nám je to stále znemožňované.
A tak sme si zvykli žiť dvojaké životy, niekedy aj životy cudzích ľudí v cudzích rodinách a už mi ani nepríde zvláštne, že zakaždým keď prídem domov, mám pocit, akoby som prišla na inú planétu.
Nechcem teraz rozoberať oblasti života, v ktorých sa líšime od Západu alebo Západ od nás, ale k tej najhorúcejšej téme, ktorá ničí celý svet, by som predsa len chcela trošku prispieť do studnice poznania svojimi vlastnými poznatkami a skúsenosťami.
————————
Prečítajte si tiež: FOTO. Protivládne demonštrácie: Banská Bystrica, Bratislava, Poltár, Hlohovec. Ďakujeme!
————————
Aj tu je národ ovládaný hystériou – koronapandémiou, ale s veľkým rozdielom od tej u nás. Ako hovorí stará ľudová múdrosť, ryba smrdí vždy od hlavy, a v tom aj spočíva tajomstvo rozdielu medzi Západom a naším svetom, tajomstvo rozdielu medzi zavedenými opatreniami u nás a na Západe. Všetko, čo sa okolo nás deje mi napovedá len jedno. Je tu veľká snaha o likvidáciu európskeho obyvateľstva a hlavne slovanského.
Tu nie je vláda k svojim občanom taká krutá, ako je naša k nám. Naopak, tu je vláda k svojim občanom nápomocná v maximálnej možnej miere. Prevádzky tu boli a sú pozatvárané v nevyhnutnom, čo najkratšom čase. Ešte aj teraz mnohé pracujú v skrátenom režime tzv. Kurzarbeit, samozrejme za finančnej kompenzačnej pomoci od štátu. Všade, kde je to len možné, ľudia pracujú z domu. Ale pracujú. Pamätám si, že deti boli doma na jar zo školy nechané do 11. mája, odvtedy chodia normálne do školy. A finančné kompenzácie za pozastavené podnikanie, tržby a zamestnanie, dostali všetci postihnutí včas, maximálne s malým meškaním v adekvátnej výške, v niektorých prípadoch až 80 percent z ušlej mzdy alebo tržby. Po nevyhnutnom celkovom uzatvorení prevádzok sa tu život zase dostal takmer do normálu, aj keď s malými, ľuďom znesiteľnými obmedzeniami: nosenie rúšok, dezinfekcie rúk pri každom vstupe do interiéru a odstupy. Ale všetko len na báze odporúčania a silne verím, že aj tie rúška v interiéri pre každého nariadili až pod veľkým tlakom z EÚ, pretože v čase od vypuknutia fiktívnej pandémie, do polovice októbra vláda odporúčala rúška širokej verejnosti nenosiť a to z dôvodu, aby zostalo dostatok rúšok pre zdravotníckych pracovníkov.
Od vypuknutia tejto hystérie som sledovala denne nárasty počtu pozitívnych, zomrelých a vyliečených. V čase niekedy koncom marca, začiatkom apríla, keď na Slovensku bolo okolo 120 pozitívnych a vo Švajčiarsku bolo 27 000 tu neboli rúška nariadené, nebolo tu žiadne nútené testovanie, nebola tu zavedená žiadna štátna karanténa. Na testovanie boli poslaní len ľudia s príznakmi ochorenia, zistení pozitívni mali nariadenú 10-dňovú domácu karanténu. To boli najtvrdšie opatrenia akých sa vláda na svojich občanoch dopustila.
Nevykašlala sa na ľudí ako naša vláda. Nepozatvárala ich doma bez príjmu ako naša vláda. Nepripravila ich o prácu a tým pádom o živobytie ako naša vláda. Nevyhrážala a nevyhráža sa im vysokými pokutami za nedodržanie nariadení ako naša vláda. Neštve ľudí proti sebe, aby sa vzájomne udávali ako to robí naša vláda.
Mimochodom ja si tu chodím bez rúška aj po obchodoch, som síce sama veru aj tu je dosť ovečiek, ale ešte nikto sa neodvážil ma upozorniť na rúško a už vôbec nie ohlásiť na mňa políciu. A aj vonku už stále menej a menej ľudí chodí s rúškami. Niekedy koncom októbra tu bolo nariadené aj vonku používať rúška, dokonca tu bol aj taký chabý pokus zaviesť 10-dňovú karanténu pre ľudí prichádzajúcich do Švajčiarska a Lichtenštajnska zo Slovenska a z iných v tom čase rizikových krajín, avšak tieto opatrenia sa tu veľmi dlho neudržali. Ja som sa o nich dozvedela len od mojej „striedačky“ a kým som ju prišla vystriedať, boli už zrušené. Zrejme sa to nepáčilo ako zamestnancom, tak ani zamestnávateľom. Žiadne 9-mesačné vyhrážanie sa, väznenie alebo prenasledovanie obyvateľstva.
Otvorili tu aj vianočné trhy, možno nie s takou pompéznosťou ako minulé roky, ale tým pádom je ľuďom dovolené nielen aspoň trochu si vychutnať vianočnú atmosféru, ale aj trhovníkom odpredať aspoň časť svojho tovaru.
Jednoducho vláda tu, aj keď stále pod taktovkou svetovlády sa snaží pracovať aj pre svoj národ a hlavne mu neubližovať, neškodiť, neničiť ho ako to robí tá naša.
Preto sa natískajú otázky. Čo je to za vírus? Či v každej krajine pôsobí inak?
Vzhľadom na rozdielne zavádzané opatrenia proti nemu v rôznych krajinách sa nedá nad tým nezamyslieť. Zdravý rozum mi ďalej napovedá, ak by bol naozaj taký nebezpečný, ako nám ho propagujú médiá, tak vládni činitelia, aj celý parlament vrátane všetkých svojich rodinných príslušníkov, by sa inak chránili ako to robia teraz. Nemyslím, že látkové rúško aj keď pekné so slovenským znakom alebo vhodne módne zladené s garderóbou, by malo ochranný účinok proti takému smrtiacemu vírusu. Práve vládni činitelia, by mali byť povinní chrániť sa ochrannými pomôckami v najvyššej kvalite a nielen rúškom. Aj skafandrom, čiapkou, okuliarmi a rukavicami, keďže sa majú starať o národ a o chod štátu, sú povinní uchrániť najskôr seba. A na vakcínu by mali ísť ako prví nie poslední.
Ak by takto bolo, aj by sme, možno, uverili, že nejaká pandémia existuje.
Autorka článku Jaroslava Samuelová je členka predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody.
————————-
Prečítajte si tiež: Otvorený list Slovenského Hnutia Obrody prezidentke Slovenskej republiky Zuzane Čaputovej
————————-
Reštaurácie môžu byť otvorené do 19:00 hod. Zdroj fotky: Jaroslava Samuelová
————————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–——
