Pavol Poprocký reaguje na nátlak a šikanu na Úrade práce: Náhubok!? Som slobodný človek!

V máji som úspešne absolvoval svoje vysokoškolské štúdium. Poctivo som získal titul Mgr. Odvtedy si (zatiaľ) bezúspešne hľadám prácu. To znamená, že každé tri mesiace sa musím chodiť hlásiť na úrad práce…

… a bol som aj v piatok 10. septembra. No, ale tentokrát to bolo trochu iné. NEMAL SOM NASADENÉ RÚŠKO. Zo zdravotných dôvodov – z možných komplikácií, ktoré mi jeho nosenie spôsobuje.

To bol aj môj argument, podložený mojimi vlastnými skúsenosťami s nosením rúška / respirátora. Pani vrátnička chcela vidieť papier od môjho lekára a po tom, čo som jej povedal, že nič jej ukazovať nebudem, po chvíli poslala za mnou do kancelárie pána z SBS, ktorý ma vyzval, aby som si náhubok proti svojej vôli nasadil, inak mám opustiť budovu, lebo v nej každý (zo strachu) náhubok nosí.

Vyvíjal na mňa nátlak s tým odôvodnením, že ak by prišla “hygiena”, prišiel by o prácu. Na to som mu odvetil, že určite nie, pretože si splnil svoju “povinnosť” a upozornil ma. Vzápätí som podotkol, že nemôže na mňa vyvíjať nátlak či ma akokoľvek obmedzovať. Priateľsky, bez nadávok alebo nejakého osočovania. Pán pochopil moje slobodné rozhodnutie a opustil miestnosť.

Pracovníčka, ktorá ma “vybavovala” si skutočnosť, že nemám náhubok všimla až po príchode chlapíka z SBS, rešpektovala moje právo slobodne dýchať a bez problémov sme vybavili, čo bolo potrebné. Pravdaže, ona rúško mala, na čo som jej, ako aj ostatným pracovníkom v úrade, povedal, že ich “slobodné” rozhodnutie plne rešpektujem a nemienim ho napádať, aj keby ma obsluhovali v plynových maskách.

Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho fakt, že každý je za svoje zdravie zodpovedný sám. Nie je potrebné sa osočovať, hádať sa či nebodaj napádať sa kvôli tomu, ako človek k veci pristupuje. Ak niekto v rúšku aj spí, nech sa páči. Je to jeho slobodné rozhodnutie. Ak sa má niekto potrebu testovať každé dva dni, nech sa páči, nech sa testuje. Ak niekto uvažuje nad treťou, či šiestou dávkou experimentálnej gebuziny, nech sa páči, nech sa dá opichať.

Ale rovnako pristupujme aj k väčšine, ktorá nemá žiadny záujem participovať na súčasnom koronašialenstve (len je doň rôznymi spôsobmi tlačená). Či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Nech každý nesie za svoje správanie sa k svojmu zdraviu zodpovednosť sám. Potom nebude priestor na alibizmus vo forme fiktívnej “kolektívnej zodpovednosti”, ktorý následne vyvoláva zbytočné napätie v spoločnosti, na ktorom vyhráva ten tretí. Záujmové skupiny a ich dvorné slúžky – politici – covidoví zločinci.

Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody.

————————

Prečítajte si tiež: Pavol Poprocký: Slovenský juh nepotrebuje nové tabule. Potrebuje podmienky pre dôstojný život!

————————

Mgr. Pavol Poprocký pôsobí v okrese Rimavská Sobota. Vyštudoval Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor slovenský jazyk a literatúra. Zdroj fotky: SHO.sk

————————–——

Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————–—–