SHO: Je toto vôbec možné? Kde to žijeme!? V Uhorsku alebo na Slovensku?

Slovenské rodiny žijúce v obciach na slovenskom juhu to majú ťažké. Všetci to vieme, ale akoby sme sa báli o tom hovoriť, akoby neradostné postavenie slovenského obyvateľstva na slovenskom juhu bolo spoločenským tabu.

Tvrdenie niektorých maďarských politikov o jazykovej diskriminácii Maďarov na zmiešanom národnostnom území Slovenska je mýtus, ktorému ani sami neveria, lebo ako môže slovenská menšina diskriminovať Maďarov, ktorí majú obsadené v obciach a mestách všetky významné posty v úradoch? Je to naopak – na slovenskom juhu je jazykovo diskriminovaná slovenská menšina.

Ako inak sa dá nazvať zúfalá situácia slovenských rodičov z okolia Dunajskej Stredy, ktorých deti majú sťaženú možnosť vzdelávať sa v materinskom slovenskom jazyku. Rodičom z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova a Horného Baru nezostáva nič iné iba zapísať svoje šesťročné deti do prvého ročníka slovenskej základnej školy v tridsať kilometrov vzdialenom Gabčíkove, prípadne prihlásiť ich do školy s vyučovacím jazykom maďarským v mieste bydliska. Vie si niekto predstaviť, aby malé deti dochádzali do školy trištvrte hodiny bežnou autobusovou linkou tam a trištvrte hodiny späť? A vie si niekto predstaviť opačnú situáciu, že by takto museli dochádzať do prvej triedy s vyučovacím jazykom maďarským deti maďarských rodičov? Výsledok by bol poplach na ministerstve školstva a protesty spoza južných hraníc o diskriminácii maďarských detí na Slovensku by bolo počuť až v Bruseli. Zdá sa, že pre slovenské školopovinné deti nie je na slovenskom juhu riešenie.

Ministerstvo školstva je bezmocné, pretože základné školy sú vo výlučnej právomoci obce a teda zriadiť povedzme slovenskú triedu pri škole s vyučovacím jazykom maďarským je na rozhodnutí obecného zastupiteľstva. Taká možnosť by bola, ak by sa otvorila slovenská trieda v priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach, ktorú navštevuje len 89 maďarských žiakov a ktorá má pritom takmer trojnásobnú kapacitu. Lenže pes je zakopaný v nesúhlasnom stanovisku poslancov miestneho zastupiteľstva, riaditeľky školy aj starostu Rohoviec Eugena Horvátha. Vraj nie je priestor a nie sú peniaze. Opak je však pravdou – slovenské triedy by maďarským školám finančne pomohli, keďže mnohé sú v tomto regióne kapacitne poddimenzované. Je alarmujúce, že slovenské školy na juhu praskajú vo švíkoch a školy s vyučovacím jazykom maďarským, hoci sú poloprázdne, pretože majú iba tretinu žiakov, slovenskú triedu otvoriť nechcú.

Napriek petícii slovenských rodičov a podpore sekcie regionálneho školstva na ministerstve školstva, obecné zastupiteľstvo v Rohovciach nejaví ochotu vyjsť v ústrety logickým argumentom. Kapacitne predimenzovaná slovenská Základná škola Mateja Bela v Šamoríne chcela zriadiť v Rohovciach svoju pobočku, ale obec túto ponuku odmietla bez toho, aby uviedla aspoň jediný reálny dôvod. Starosta Rohoviec sa iba stroho vyjadril, že to neschválili poslanci zastupiteľstva. Niektorí rodičia, ktorí trvajú na tom, aby ich deti chodili do školy s vyučovacím jazykom slovenským, sa uchyľujú k nezvyčajným trikom: prostredníctvom cudzích ľudí sa prihlasujú v Šamoríne a v Dunajskej Lužnej na trvalý pobyt. Je to zvláštna forma riešenia problému ako sa vyhnúť diskriminácii slovenských detí, ktoré na území Slovenskej republiky nemajú rovnaké práva ako maďarské deti.

Táto absurdná situácia bije do očí ešte viac, ak si uvedomíme, že z podnetu strany Most-Híd bola prijatá novela školského zákona o málotriedkach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ktorým hrozil zánik pre nízky počet žiakov. Poslanci Národnej rady v júni 2016 schválili 108 hlasmi novelu školského zákona, ktorým udelili takýmto školám výnimku.

Hovorkyňa koaličného Mostu-Híd Františka Dušíková po schválení zákona vyhlásila, že to bola práve táto strana, ktorá presadila takéto zmeny. Podľa nej „ochrana málotriedok bola jedna z priorít Mostu-Híd, strana dlhodobo poukazovala na chybnú stratégiu rušenia málotriedok, ktoré sú veľmi často jediným nástrojom na udržanie života a budúcnosti v malých obciach, najmä ak sa to týka národnostných škôl.“

Ako je to vlastne – slovenských málotriednych škôl sa novela zákona netýka? Na slovenskom juhu, kde sú v mnohých obciach Slováci národnostnou menšinou, nemôže táto menšina bez prekážok vzdelávať svoje deti v materinskom (slovenskom) jazyku?

Kde to žijeme, pred rokom 1918 alebo v 21. storočí v roku 2018?

Autor: Ľudovít Števko

————————–

Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————-

Podporte nás

Dámy a páni! Slovenské Hnutie Obrody od začiatku svojej činnosti stojí pevne na pozíciách slovenskej štátnosti a objektívnej pravdy. A tak tomu bude aj naďalej. ALE... Aby sme mohli rozšíriť komunitu uvedomelých ľudí slovenských, tak na to potrebujeme aj vašu pomoc.


This will close in 0 seconds