Kto bol Ľudovít Štúr? Keby sme túto otázku dnes položili verejnosti na ulici, bohužiaľ, väčšina by s veľkou pravdepodobnosťou odpovedala: „To bol ten, ktorý založil spisovný slovenský jazyk.“
Je to však naozaj všetko na čom sa tento velikán našich dejín podieľal? Bohužiaľ, pre väčšinu laikov áno. Ale je na mieste aby sa národ, za ktorý štúrovci bojovali, vôbec nezaujímal o to, čo aj pre naše blaho museli obetovať? Myslím si, že je to veľká škoda, že ľudia nepoznajú, nechcú poznať alebo ani ich nezaujímajú vlastné korene, vlastná história!
To, že Štúr so svojou družinou 24. apríla 1836 absolvoval výstup na hrad Devín, kde prijal slovanské meno Velislav, považujeme za krásne a obzvlášť vlastenecké. V súčasnosti by sme tento deň mali slávil ako pamätný deň a každoročne by sa mala slovenská spoločnosť stretávať na rôznych hradoch, kde by sa rozprávala o národných témach, tak ako to urobil Štúr so svojou družinou. Myslíme si, že tento akt by niesol akýsi podtón vlastenectva, hrdosti na to, že sme Slováci a zároveň akýsi podtón odboja proti záškodníkom, ktorí sa aj v dnešnej ére ,,samostatnosti“ snažia uškodiť našej vlasti, podmývať našu zvrchovanosť. Podľa nás by túto tradíciu štúrovci brali ako najväčší prejav vďaky a úcty im a ich práci, ktorú pre nás a pre dobro našej otčiny vykonávali. Nemali by sme ani zabúdať na Štúrove proslovanské myslenie, ktoré sa v súčasnosti, žiaľbohu, akosi vytráca, čo je podľa nás veľká škoda, nakoľko v súčasnosti je väčšina slovanských národov rozhádaná alebo ich vzťahy nie sú také, aké si Štúr predstavoval.
Taktiež si myslíme, že boj Štúra a jeho družiny za práva slovenského národa, ako bolo právo na vlastný spisovný jazyk, slovenský jazyk, a právo v ňom vyučovať, študovať ho, viesť v ňom bohoslužby, písať v ňom, považujeme za čosi, bez čoho by náš národ neexistoval, respektíve ,,nedýchal, nemal dušu“. Za skvelý krok, na ktorý Štúr nezabudol pri tvorbe nového spisovného jazyka, jazyka všetkých Slovákov, bolo nárečie, ktoré malo byť akýmsi ,,záchytným bodom a mostom“ novej spisovnej slovenčiny. Tým, ako dobre vieme, bolo stredoslovenské nárečie, ktorému rozumeli všetci Slováci.
Mnohí považujú kodifikáciu nášho jazyka za jeden z najdôležitejších míľnikov našej histórie, no myslíme si, že ani na boj za zrovnoprávnenie všetkých slovanských národov v Uhorsku, by sa nemalo zabúdať. Veď nebyť tejto akcie velikánov slovanských národov v Uhorsku (u nás Štúra), bohvie kde by sme teraz žili, presnejšie ako. Či ako nejakí Maďari, bez vlastných škôl, bez vlastného jazyka, s pozmenenou kultúrou, tradíciami a zvykmi alebo nejako inak.
Nebyť Štúra, respektíve štúrovcov, myslíme si, že možno by sme nemali ani našu krásnu národnú hymnu Nad Tatrou sa blýska, ktorá ako veľmi dobre vieme, vznikla v kruhu slovenských študentov z lýcea v Bratislave na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie námestníka profesora a tiež ako vyjadrenie nesúhlasu s prebiehajúcou maďarizáciou.
Oceňujeme aj jeho buditeľskú a obranársku činnosť v novinách, ktoré založil a viedol, v novinách, ktoré niesli názov Slovenskje národňje novini a ktoré mali aj literárnu prílohu Orol tatránski. V týchto novinách odporoval útokom na novú spisovnú slovenčinu, bránil svoj – náš jazyk.
Literatúra. Tu snáď ani nie je pochýb, že Štúr bol jednou z vedúcich osobností slovenského romantizmu. Veď prečo by sme asi volali predstaviteľov slovenského romantizmu štúrovci? Myslíme si, že jeho literatúra mala veľmi priaznivý dopad na ďalšie rozvíjanie sa našej literatúry a kultúry.
Ľudovít Štúr je pre nás neodmysliteľným prínosom pre náš národ, aj vďaka ktorému si dnes môžeme s hrdosťou povedať, že máme vlastný štátny jazyk, históriu, literatúru či zachované tradície a zvyky, kultúru!
Tento velikán je pre nás veľkým vzorom. Vzorom bojaschopnosti za blaho a budúcnosť nášho národa a prekrásnej vlasti, vzorom veľkej vytrvalosti, vzorom múdrosti a vzdelanosti, vzorom politickej obratnosti a šikovnosti, vzorom slovenskosti a slovanskosti.
Vaše Slovenské Hnutie Obrody.
————————–
Prečítajte si tiež: Písal sa rok 1848: Hrdo sa hlásime k odkazu Slovenského povstania z meruôsmych rokov
————————–
Ľudovít Štúr reční počas zasadnutia Uhorského snemu. Zdroj: Internet
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľmi nášho dvojmesačníka vyplňte formulár TU a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
