Dňa 21. júla si pripomíname výročie narodenia M. R. Štefánika (21. júl 1880). Veľa sa už popísalo aj pohovorilo o živote nášho velikána, a zdá sa, že jeho osoba a aj životné postoje sú všeobecne známe. Ale…
My sme sa rozhodli, že zdokumentujeme aj menej (mediálne) známy postoj M. R. Štefánika k otázke možného vytvorenia slovenského štátu už po prvej svetovej vojne, ktorú presadzovali niektorí naši krajania v Rusku a USA, ako protiváhu k snahám o vytvorenie spoločného štátu Slovákov a Čechov.
———————–
Prečítajte si tiež: SHO: Pamätník generála M. R. Štefánika v Trenčianskych Tepliciach odhalený
———————–
Nasledujúci text a citácie Štefánika sme použili z knihy Náš Milan Rastislav Štefánik, ktorú napísal Štefan Štvrtecký:
Skupina Slovákov založila na jar v roku 1915 v Moskve Slovensko-ruský spolok pamäti Ľudovíta Štúra, ktorý si spočiatku postavil za cieľ brániť záujmy Slovákov v Rusku proti „českému útlaku“, reprezentovanému vtedy Zväzom česko-slovenských spolkov. Ideovým vodcom spolku bol profesor Ján Kvačala.
Vedenie spolku malo vo svojich plánoch pripojenie Slovenska k Rusku. Vychádzalo zo všeslovanskej idey a z Kollárovho, Štúrovho, a najmä Vajanského rusofilstva. Títo slovenskí dejatelia videli v Rusku nielen nádej, ale predovšetkým reálnu silu, ktorá môže Slovákov zachrániť, zjednotiť všetkých Slovanov a tak skoncovať s nemecko-maďarským hegemonizmom, ktorý politicky, hospodársky a kultúrne gniavil aj stredoeurópskych Slovanov.
V septembri 1916 rokoval Štefánik s J. Országhom st., ktorého do Petrohradu vyslali moskovskí Slováci. Slovenskú otázku zasadil Štefánik v rozhovore do konkrétnych slovensko-českých a európskych súvislostí. Ku koncepcii samostatného slovenského štátu sa vyslovil takto: „Slovensko samo o sebe nie je schopné na samostatný štátny život medzi terajšími európskymi krajinami. Ako samostatná politická jednotka nebude nikdy uznané, lebo tendencia svetovej politiky je zlučovať štátiky a štáty, a nie tvoriť nové, života neschopné jednotky. Ukázalo sa totiž neoportúnnym tvoriť malé politické elementy kvôli nejakej pravde.“
Súčasne Štefánik zdôraznil dôležitosť Slovenska pre projektované Česko-Slovensko z hľadiska povojnovej európskej politiky: „Spojenecké veľmoci nechcú získať nijaké väčšie teritória. Ide im o to, utvoriť prietrž nemeckému moru na východ. A tu sa vynára otázka malých národov strednej Európy. Ak veľmoci neoslobodia Česko, ostáva otvor pre spojenie Nemecka s Maďarmi, Bulharmi a Turkami. O českú otázku sa veľmoci začali zaujímať preto, lebo oslobodenie Čiech je nevyhnutné, aby sa tento otvor zatvoril.“ Štefánik bol presvedčený o tom, že práve z tohto hľadiska, to znamená, že bez Slovenska, by bolo „Česko politicky, strategicky a geograficky slabé a nemôže mu byť zverená úloha tvoriť protinemeckú bariéru. Takto sa česko-slovenská otázka stáva európskou a špeciálne Slovensko dostáva význam práve tým, že posilňuje Česko, a tým ho robí schopným na splnenie vyššie neznačenej úlohy. Nemožno si predstaviť iné riešenie osudu Slovákov a Slovenska, ako v zjednotení s Čechmi a českými krajinami.“
Štefánik nezabúda však zdôrazniť, že na utvorenie samostatného štátu „Česko potrebuje Slovensko, tak ako potrebuje Slovensko Česko.“ Pred Országhom sa netajil svojím presvedčením o jednotnom (politickom) československom národe a otvorene mu povedal: „Maďarská kombinácia je nebezpečná, preto neprízvukujeme, že sme dva rôzne národy, aby sme tým nevzbudili obavy o vnútornej politickej sile nášho nádejného štátu. Musíme si uvedomiť, že politickým zlúčením stávame sa silnými. Nám netreba dualizmus, ale rovnocennosť Slovákov a Čechov.“
Toľko z knihy Náš Milan Rastislav Štefánik.
K postojom Štefánika k otázke možného vytvorenie slovenského štátu už počas jeho života sa vyjadril Róbert Švec:
Neprávom, niektorí slovenskí vlastenci označujú Štefánika za čechoslovakistu a niektorí vyznávači čechoslovakizmu ho neprávom označujú za nie slovenského vlastenca, ale za Čechoslováka. M. R. Štefánik bol hrdý a uvedomelý Slovák. A pragmatik. Plne si uvedomoval, že po desaťročiach krutej maďarizácie Slovákov v Uhorsku TU, nebol náš národ na začiatku 20. storočia vnútorne dostatočne silný a vyspelý (najmä po ekonomickej, sociálnej a vzdelanostnej stránke), aby jeho predstavitelia mohli žiadať dohodové mocnosti o vytvorenie samostatného slovenského štátu.
Ak Štefánik hovoril o československom národe, tak výhradne v politickom kontexte, a nie ako o národnom spoločenstve. Hovoril o jednotnom politickom národe z čisto pragmatického hľadiska, lebo vedel, že spoločný štát Slovákov a Čechov bude životaschopný, veľmocami akceptovaný, a zároveň si uvedomoval, že v spoločnom štáte bude veľká šanca na to, aby sa Slováci začali formovať v moderný politický národ ako samostatné národné spoločenstvo.
A aj v tom tkvie veľkosť nášho Milana Rastislava Štefánika. Pracovať pre národ a vlasť totižto znamená pracovať s časovým horizontom nielen mesiacov a niekoľko rokov, ale niekoľko desaťročí. Chladnokrvne analyzovať medzinárodnú situáciu a jej možný vývoj. A v tom bol Štefánik jednotkou medzi svojimi súčasníkmi.
Kiežby malo Slovensko aj dnes svojho Štefánika.
————————
Prečítajte si tiež: Róbert Švec: Vznik ČSR bol dobrý krok, ale obnovenie slovenskej štátnosti ešte lepší
————————
Zdroj obrázku: Internet
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľmi nášho dvojmesačníka vyplňte formulár TU a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—
