M. R. Štefánik a jeho postoj k vytvoreniu slovenského štátu. SHO: Bol to Slovák. Pragmatik

Dňa 21. júla si pripomíname výročie narodenia M. R. Štefánika (21. júl 1880). Veľa sa už popísalo aj pohovorilo o živote nášho velikána, a zdá sa, že jeho osoba a aj životné postoje sú všeobecne známe. Ale…

My sme sa rozhodli, že zdokumentujeme aj menej (mediálne) známy postoj M. R. Štefánika k otázke možné vytvorenia slovenského štátu po prvej svetovej vojne, ktorú presadzovali niektorí naši krajania v Rusku a USA, ako protiváhu k snahám o vytvorenie spoločného štátu Slovákov a Čechov.

———————–

Prečítajte si tiež: SHO: Pamätník generála M. R. Štefánika v Trenčianskych Tepliciach odhalený

———————–

Nasledujúci text a citácie Štefánika sme použili z knihy Náš Milan Rastislav Štefánik, ktorú napísal Štefan Štvrtecký:

Skupina Slovákov založila na jar v roku 1915 v Moskve Slovensko-ruský spolok pamäti Ľudovíta Štúra, ktorý si spočiatku postavil za cieľ brániť záujmy Slovákov v Rusku proti „českému útlaku“, reprezentovanému vtedy Zväzom česko-slovenských spolkov. Ideovým vodcom spolku bol profesor Ján Kvačala.

Vedenie spolku malo vo svojich plánoch pripojenie Slovenska k Rusku. Vychádzalo zo všeslovanskej idey a z Kollárovho, Štúrovho, a najmä Vajanského rusofilstva. Títo slovenskí dejatelia videli v Rusku nielen nádej, ale predovšetkým reálnu silu, ktorá môže Slovákov zachrániť, zjednotiť všetkých Slovanov a tak skoncovať s nemecko-maďarským hegemonizmom, ktorý politicky, hospodársky a kultúrne gniavil aj stredoeurópskych Slovanov.

V septembri 1916 rokoval Štefánik s J. Országhom st., ktorého do Petrohradu vyslali moskovskí Slováci. Slovenskú otázku zasadil Štefánik v rozhovore do konkrétnych slovensko-českých a európskych súvislostí. Ku koncepcii samostatného slovenského štátu sa vyslovil takto: „Slovensko samo o sebe nie je schopné na samostatný štátny život medzi terajšími európskymi krajinami. Ako samostatná politická jednotka nebude nikdy uznané, lebo tendencia svetovej politiky je zlučovať štátiky a štáty, a nie tvoriť nové, života neschopné jednotky. Ukázalo sa totiž neoportúnnym tvoriť malé politické elementy kvôli nejakej pravde.“

Súčasne Štefánik zdôraznil dôležitosť Slovenska pre projektované Česko-Slovensko z hľadiska povojnovej európskej politiky: „Spojenecké veľmoci nechcú získať nijaké väčšie teritória. Ide im o to, utvoriť prietrž nemeckému moru na východ. A tu sa vynára otázka malých národov strednej Európy. Ak veľmoci neoslobodia Česko, ostáva otvor pre spojenie Nemecka s Maďarmi, Bulharmi a Turkami. O českú otázku sa veľmoci začali zaujímať preto, lebo oslobodenie Čiech je nevyhnutné, aby sa tento otvor zatvoril.“ Štefánik bol presvedčený o tom, že práve z tohto hľadiska, to znamená, že bez Slovenska, by bolo „Česko politicky, strategicky a geograficky slabé a nemôže mu byť zverená úloha tvoriť protinemeckú bariéru. Takto sa česko-slovenská otázka stáva európskou a špeciálne Slovensko dostáva význam práve tým, že posilňuje Česko, a tým ho robí schopným na splnenie vyššie neznačenej úlohy. Nemožno si predstaviť iné riešenie osudu Slovákov a Slovenska, ako v zjednotení s Čechmi a českými krajinami.“

Štefánik nezabúda však zdôrazniť, že na utvorenie samostatného štátu „Česko potrebuje Slovensko, tak ako potrebuje Slovensko Česko.“ Pred Országhom sa netajil svojím presvedčením o jednotnom (politickom) československom národe a otvorene mu povedal: „Maďarská kombinácia je nebezpečná, preto neprízvukujeme, že sme dva rôzne národy, aby sme tým nevzbudili obavy o vnútornej politickej sile nášho nádejného štátu. Musíme si uvedomiť, že politickým zlúčením stávame sa silnými. Nám netreba dualizmus, ale rovnocennosť Slovákov a Čechov.“

Toľko z knihy Náš Milan Rastislav Štefánik.

K postojom Štefánika k otázke možného vytvorenie slovenského štátu už počas jeho života sa vyjadril Róbert Švec:

Neprávom, niektorí slovenskí vlastenci označujú Štefánika za čechoslovakistu a niektorí vyznávači čechoslovakizmu ho neprávom označujú za nie slovenského vlastenca, ale za Čechoslováka. M. R. Štefánik bol hrdý a uvedomelý Slovák. A pragmatik. Plne si uvedomoval, že po desaťročiach krutej maďarizácie Slovákov v Uhorsku TU, nebol náš národ na začiatku 20. storočia vnútorne dostatočne silný a vyspelý (najmä po ekonomickej, sociálnej a vzdelanostnej stránke), aby jeho predstavitelia mohli žiadať dohodové mocnosti o vytvorenie samostatného slovenského štátu.

Ak Štefánik hovoril o československom národe, tak výhradne v politickom kontexte, a nie ako o národnom spoločenstve. Hovoril o jednotnom politickom národe z čisto pragmatického hľadiska, lebo vedel, že spoločný štát Slovákov a Čechov bude životaschopný, veľmocami akceptovaný, a zároveň si uvedomoval, že v spoločnom štáte bude veľká šanca na to, aby sa Slováci začali formovať v moderný politický národ ako samostatné národné spoločenstvo.

A aj v tom tkvie veľkosť nášho Milana Rastislava Štefánika. Pracovať pre národ a vlasť totižto znamená pracovať s časovým horizontom nielen mesiacov a niekoľko rokov, ale niekoľko desaťročí. Chladnokrvne analyzovať medzinárodnú situáciu a jej možný vývoj. A v tom bol Štefánik jednotkou medzi svojimi súčasníkmi.

Kiežby malo Slovensko aj dnes svojho Štefánika.

————————

Prečítajte si tiež: Róbert Švec: Vznik ČSR bol dobrý krok, ale obnovenie slovenskej štátnosti ešte lepší

————————

Zdroj obrázku: Internet

————————–——

Staňte sa aj vy čitateľmi novín Právo Národa.

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————–——

  •  
  •  
  • 5
  •