V živote obyčajného človeka sa párkrát stane, že urobí nejakú chybu, ktorú neskôr oľutuje. Od nevýhodnej kúpy auta, pozemku, cez nevydarené manželstvo či dokonca zlé rozhodnutie pri volebnej urne.
A pri tej volebnej urne sa v tomto komentári trochu pristavím. Písal sa november 2013. Celé Slovensko očakávalo, ako dopadnú voľby do VÚC v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Bol to politický súboj roka, keďže aj vrece zemiakov malo poraziť Kotlebu. No, neporazilo. Ja a pár desiatok tisíc ľudí sa rozhodlo, že je dosť Ficovej arogancie, a preto na nezodpovedný signál protestu je treba voliť kadekoho, len aby SMER znovu neobsadil kraj. „Vzbura“ sa podarila. Zo začiatku som bol, ako prvovolič, veľmi nadšený, fascinovaný tým, že aspoň kraj, v ktorom žijem má predsedu – slovenského vlastenca, ktorý bude bojovať proti rodinkárstvu, uveril som aj vízii zamestnania všetkých nepracujúcich (slovník tábora vodcu = parazitov), veril som, že kraj môže byť vedený človekom bez arogancie moci.
Marec 2014. Prezidentské voľby. Moje prvé. V prvom kole som volil človeka, ktorý sa do druhého kola nedostal. V druhom kole proti sebe stáli Kiska a Fico. Hoci som šípil galibu za chrbtom Kisku, i napriek tomu som mu v druhom kole dal hlas. Znovu som uvažoval protestne, aby sa SMER na čele s Ficom spamätal.
Marec 2016. Voľby do NR SR. Nemal som koho voliť. Hoci strán bolo „do aleluja“, ani s jednou som nebol na 100% stotožnený. Premýšľal som, kalkuloval som, lamentoval som. Nakoniec som sa rozhodol dať svoj hlas predsa len strane Kotlebu, aby ukázali, čo je v nich aj na parlamentnej pôde.
Po tom, ako som časom všetky tieto moje voľby na základe rôznych skutočností prehodnotil, som dospel k záveru, že som si mal trikrát radšej nohy-ruky dolámať, ako dať svoj hlas klamárom, manipulátorom a extrémistom, ktorí sú v politike len na to, aby piamo-nepriamo, chcene-nechcene škodili slovenskej veci, prípadne, aby ju špinili, ako sa len dá.
————————
Prečítajte si tiež: Pavol Poprocký k udalostiam vo Važci: Hovoria o nenávisti a potom na nej kampaňujú
————————
Len si spomeňme, ako sa samozvaný „vodca“ pretŕčal v Krásnej Hôrke a robil zbierku na bager. Kde je bager, kde sú peniaze? A čo to vykrikovanie rodinkárstva Maňkovi, keď si v konečnom dôsledku zamestnal príslušníkov nielen svojej strany, ale i rodiny? (A je úplne jedno koľkých a na aké pozície.) Sedenie na viacerých stoličkách naraz mu už tiež neprekážalo, keď bol predseda kraja a zároveň poslanec NR SR. Veď vôňa „euríčka“ je silnejšia ako slovo chlapa. A posledný klinec do mojej názorovej rakvy na tohto človeka bolo zistenie, že snahu úprimnú Slovenského Hnutia Obrody spojiť všetkých zodpovedných vlastencov, už počas prezidentskej kampane, odmietol. A odmieta ju dodnes, lebo vie, že SHO má o spolupráci inú predstavu: spolupráca nie je založená na pohltení niekoho iného, ale na konštruktívnej a pre Slovensko, Slovákov a všetkých lojálnych občanov prospešnej spolupráci. Na tom mu zjavne nezáleží, pretože ako správny egoista nechce vedľa seba pustiť nikoho iného, než svoj tieň a celé to jeho „spájanie“ akože národných síl, ako nám čas pomaličky ukazuje a ešte len poriadne ukáže, bola len obyčajná fraška.
Marian Kotleba pochodoval niekoľko rokov so svojimi kumpánmi po námestiach slovenských miest, ako kedy boli vystrihnutí z „Burdy“ z 30. rokoch 20. storočia. Zdroj fotky: Internet
Pri Kiskovi som sa sklamal hneď pár týždňov po voľbách v určitej situácii vyhlasoval za potrebné, priam žiaduce, aby Slovenská republika uznala Kosovo, ako samostatný štát. Ako človek, ktorý je v prvom rade Slovák, následne Slovan a tak Európan, pamätajúc na túto postupnosť, som nemohol súhlasiť s týmito slovami, ktoré vo svojej podstate ohrozujú samotnú bezpečnosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. Okrem všakovakých úžerníckych praktík, daňových deliktov, ma zarazila arogancia moci už prezidenta Andreja Kisku, keď do paláca odmietol pozvať Kotlebu. Bola to hrubá urážka voličov jeho strany. Teda aj mňa. A pravdaže, hnevali ma aj jeho pozemkové škandály a vlastne celý on. Veľa mi o jeho charaktere napovedali aj jeho „lietačky“ z a do Popradu, hostenie ľudí, ktorí stáli proti vzniku druhej Slovenskej republiky či vítanie kozy na prezidentskej pôde.
V skratke povedané, stoja pred vami dve zlá. Jedno sa skrýva za národné farby, ale jeho správaním sa a rozhodnutiami im iba škodí. Veď, vďaka komu sú všetci, ktorí sa hlásia za vlastencov/ patriotov/ nacionalistov označovaní za fašistov, neonacistov či v najlepšom prípade extrémistov? A ak si nahovárate, že vďaka „slniečkárom“, mimovládkam či niekomu inému, tak klamete v prvom rade samých seba. Niekto tým zapredancom predsa musel dať dôvody…
No a tu druhé, to sa skrýva za pláštikom demokratických princípov, ľudských práv či falošnom humanizme a filantropii. Jeho výroky a činy hovoria samé za seba.
Nikdy som však neoľutoval október 2014, keď som vstupoval do Slovenského Hnutia Obrody, slovenského vlasteneckého OZ-tka postaveného na demokratických princípoch, morálnych zásadách, zdravom sedliackom rozume a nepoddajnej vôli zmeniť Slovensko na taký obraz, aby bol na Slovensku pánom Slovák a všetci lojálni občania, a nie ľudia ako Kotleba alebo Kiska, ktorí sú opantaní mocou, ktorú som im, bohužiaľ, dal aj ja.
Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva SHO a kandidát do NR SR.
—————————
Prečítajte si tiež: Je Kotleba zradca lebo už nechce vystúpiť z EÚ? Podľa jeho vlastnej logiky, áno
—————————
Andrej Kiska a Marian Kotleba, či sa im to páči alebo nie, majú okrem iných vecí, ešte jednu vec spoločnú. Úspešne dokázali dehonestovať slovenskú vec v očiach verejnosti, doma a aj v zahraničí. Kotleba tým, že niekoľko rokov pochodoval so svojimi kumpánmi po námestiach slovenských miest, ako kedy boli vystrihnutí z „Burdy“ z 30. rokoch 20. storočia a Kiska tým, že v Prezidentskom paláci prijímal, okrem iných návštev, aj kozu, živú. Zdroj fotky: Internet
———————–-
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa.
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————-
