Písal sa rok 1992: Slováci prijali ústavu a krok za krokom smerovali k obnoveniu štátnosti

„Ústava každého štátu si zasluhuje úctu, veď je jedným zo spôsobov vyjadrenia jeho národnej identity. Napríklad v Spojených štátoch severoamerických je Deň ústavy najväčším štátnym sviatkom. Jej preambulu sa učia naspamäť žiaci základných škôl. K vlastenectvu vedú občanov USA odmalička a okrem štátnej hymny musia ovládať prísľub vernosti, ktorý zaznieva pri všetkých oficiálnych príležitostiach.“ Tieto slová vyslovil novinár a publicista Oto Balogh. Jeho slová presne vystihujú veľkosť, silu a odhodlanie štátov a národov chrániť si odkaz predkov a hrdo sa k nemu hlásiť.

Po prijatí Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17.7.1992) bolo prijatie Ústavy SR (1.9.1992) ďalším z dôležitých dejinných krokov na ceste k obnoveniu slovenskej štátnosti.

Ak by naši volení zástupcovia v roku 1992 vajatali, ak by nenabrali odvahu k činom, ak by ich osobný záujem a prospech prevážil nad záujmami celku a v otázkach štátoprávneho usporiadania by zostali stáť na polceste, neobnovila by sa 1. januára 1993 slovenská štátnosť.

Vytvoriť štát, obnoviť zvrchovanosť národa nad svojím územím sa dá iba v časoch veľkých geopolitických zmien a tie sa odohrávali začiatkom 90. rokov 20. storočia.  Ak by sme dnes nemali druhú Slovenskú republiku, tak všetky snahy o obnovenie našej štátnosti, v dnešnej dobe, by boli považované za separatizmus, extrémizmus, radikalizmus. A tak by sa k nim aj pristupovalo zo strany príslušných orgánov.

———————–

Prečítajte si tiež: Písal sa rok 1992: Tí, ktorí hlasovali proti prijatiu Ústavy SR

———————–

Vážme si našu štátnosť, vážme si ľudí, ktorí sa nebáli a prevzali na seba dejinnú zodpovednosť a v rozhodujúcich chvíľach sa postavili do čela procesu obnovenia slovenskej štátnosti, vážme si symboly nášho štátu. Dokážme sebe, ale aj celému svetu, že sme silný a odhodlaný národ, pretože iba so silným a odhodlaným národom budú iné národy diskutovať ako s rovnocenným.

Ak sa dnes hrdo hlásime k Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústave SR, hrdo sa tým hlásime aj k odkazu kniežaťa Pribinu, Rastislava, kráľa Svätopluka, Bernoláka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa. Boli to významní Slováci, ktorí sa navždy zapísali zlatými písmenami do našich dejín a z dejín ich nevygumujú ani súčasní facebookoví „aktivisti“, ktorí v živote nič nedokázali a svoj život iba prežijú ako ďalšie milióny bezmenných, ktoré vždy uprednostnia svoje egoistické záujmy nad záujmami celku a svoju vnútornú malosť a závisť si budú kompenzovať v nič neriešiacich komentároch a statusoch na internete.

My sme si vybrali inú cestu, vybrali sme si cestu tých, ktorí sa vo svojom živote riadili aj myšlienkou Ľudovíta Štúra: „Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje.“ To je cesta úspechu, to je cesta budúcnosti.

Autor: Róbert Švec

—————————–

Prečítajte si tiež: Slováci urobili ďalší krok k obnoveniu slovenskej štátnosti

—————————-

  •  
  •  
  •  
  •