Zuzane Čaputovej bude v Prezidentskom paláci radiť poradný orgán pre menšiny, zložený zo zástupcov maďarskej, rómskej a rusínskej menšiny. Za ostatné menšiny je členkou tohto poradného orgánu sociologička Elena Gallová Kríglerová, ktorá poskytla médiám rozhovor.
Spomínaný rozhovor si môžete prečítať TU.
Na vyjadrenia Kríglerovej reaguje člen predsedníctva nášho hnutia Radomír Pikna: „Myslel som, že keď Kiska odíde z paláca, že horšie už nebude. Omyl! Noví správcovia v Prezidentskom paláci sa pripravujú zvnútra rozbiť náš štát na rôzne frakcie, účelovo. Poradkyňa Čaputovej, okrem iných nezmyslov, vyhlásila: „Na Slovensku je veľmi dôležitá symbolická politika. Treba poukázať na to, že Slovensko nie je len krajina Slovákov.“ Vážení, omyl, na Slovensku sa nemá robiť politika symbolická, ale politika národná a vlastenecká! Krajina pod Tatrami je v prvom rade krajina Slovákov, v ktorej žijú aj národnostné menšiny a etnické skupiny, ktoré ale musia dodržiavať a rešpektovať zákony Slovenskej republiky. Iba v tom prípade budú lojálnymi a plnohodnotnými občanmi nášho štátu. A pokiaľ ide o pomoc migrantom? Pomáhajme v prvom rade našim ľuďom, tak ako my pomáhame už 9. rok sociálne slabým slovenským rodinám vďaka nášho projektu Staráme sa, a ak zostane čas a možnosti, môžeme zvážiť pomoc aj iným.“
Dlhodobo odmietame to, aby sa náš štát stal súčasťou jadra EÚ. Pretože okrem iného, by to znamenalo aj to, že by sme sa museli vzdať našej prísnej azylovej politiky. Azylová politika musí zostať v rukách členských štátov EÚ. Utečeneckú krízu prirovnávame k návšteve. Každý z nás si dvakrát rozmyslí, koho pozve k sebe domov na návštevu. A ak už niekoho pozve, tak právom očakáva, že sa bude správať slušne a skôr či neskôr návšteva odíde. A presne to isté musí platiť aj pre utečencov. Ak budeme mať na to prostriedky a čas, tak pomáhajme, ale v prvom rade v štáte, kde je humanitárna kríza. Ak už niekoho prichýlime na území Slovenskej republiky, tak jedine po veľmi dôkladnom zvážení, aj bezpečnostného rizika. A ak niekomu podáme pomocnú ruku a začne sa správať neslušne, tak vyhostíme zo slovenského územia alebo prestaneme pomáhať v štáte, v ktorom sme pomáhali. Náš štát je náš domov, a ak si do nášho príbytku nepustíme nevďačníkov a nebezpečné elementy, nevidíme dôvod, prečo by sme si ich mali púšťať do nášho štátu, poprípade tolerovať ich neprispôsobivú existenciu na našom území.
A ak sa tak veľa a často hovorí o falošnej solidarite s utečencami, tak potom by sa mala EÚ a naši štandardní politici snažiť v prvom rade o to, aby sme sa s platmi a dôchodkami aspoň priblížili úrovni západných krajín. To je pre nás skutočná solidarita s našimi ľuďmi.
Predstavitelia nášho hnutia na nábreží Dunaja v Štúrove.
