Pomaly do funkcie prezidentky Slovenskej republiky nastupuje Zuzana Čaputová. Čo možno povedať o signáloch, ktoré vysielala verejnosti doposiaľ po svojom zvolení?
Čaputová sa menšieho „faux pas“ dopustila krokom, v rámci ktorého po svojom zvolení uprednostnila stretnutie so zakladateľom eurooptimistickej strany TOP 09 Karlom Schwarzenbergom pred tým, že by v rámci Českej republiky navštívila v prvom rade hlavu štátu, postrach tzv. pražskej kaviarne Miloša Zemana. Ďalej musela aj časť svojho „fanklubu“ sklamať vyjadrením rešpektu voči českému premiérovi Andrejovi Babišovi, ktorému liberálne „autority“ vyhadzujú na oči jeho údajnú spoluprácu s ŠtB či jeho trestné stíhanie.
Omnoho podstatnejší je však, pravdaže, výber ľudí, ktorých si Čaputová pozvala do svojho tímu. A tu nemusíme sledovať len samotné mená. Zaujímavé je aj to, že nastupujúca prezidentka sa rozhodla pozvaním konkrétnych ľudí pokryť problematiky viacerých menšín – konkrétne maďarskej, rómskej a rusínskej. Tento krok treba chápať v intenciách aktuálne triumfujúcej ideológie ľavicového liberalizmu, resp. progresivizmu, ktorého podstatnou črtou je práve vyzdvihovanie rôznych menšín. No a ako vidíme, tzv. väčšina (biela, heterosexuálna…) sa potom stáva pre stúpencov progresivizmu oným terčom. Budeme teda špekulovať nad tým, či sa prezidentka Zuzana Čaputová zastane aj bežného občana slovenskej národnosti? Vzhľadom k tomu, z akej politickej „stajne“ vyšla a aj k tomu, že je zjavné, že bude skôr bábkou síl v jej pozadí, je asi odpoveď vopred jasná.
Zo známejších mien, ktoré si Čaputová privolala na pomoc, nám môžu udrieť do očí napríklad Marián Leško či Martin Strižinec. Leškova kariéra je v podstate akýmsi ukážkovým príkladom prispôsobivosti, ktorá je výraznou črtou mnohých ľudí spomedzi slovenských (nielen) elít. Redaktor periodika ÚV KSS Nové slovo neskôr pôsobil v Pravde, ktorá sa tiež prezentovala ľavicovo, ale už demokraticky, a potom ešte prešiel do tvrdo pravicového denníka SME. Aké názory a hodnoty bude vlastne Marián Leško prezentovať pred prezidentkou? Ľavicové, pravicové či liberálne? Možno budúcu hlavu štátu ovplyvní práve v zmysle oného neideologického, pragmatického prispôsobovania sa.
Poradcovia Zuzany Čaputovej. Zľava Marián Leško, Martin Strižinec a Juraj Rizman.
Pokiaľ ide o Martina Strižinca, ktorý by mal pôsobiť ako hovorca prezidentky, jeho politické postoje boli prakticky známe aj počas jeho účinkovania v RTVS, kde moderoval hlavnú politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12. Skrývať ich skutočne nedokázal a teraz už ani nebude musieť. Za zaujímavý možno považovať výber sociologičky Zuzany Kusej, ktorý už stihol z pravicovo-liberálnych pozícií v denníku SME skritizovať Peter Schutz. V prípade Kusej však každopádne ide – nehľadiac na jej ideológiu – aspoň o skutočnú odborníčku, ktorá by teoreticky vedela poslúžiť aj úplne inak orientovanej hlave štátu.
V akom mentálnom prostredí sa teda Zuzana Čaputová bude pohybovať? V podobnom ako jej predchodca Andrej Kiska? Isteže. Bude na ňu v určitých otázkach vyvíjaný nátlak? Možno to očakávať.
Na záver sa môžeme pristaviť ešte pri fakte, že na inauguráciu novej hlavy štátu boli pozvaní aj jej súperi z volieb – čo nebolo všetkými prijaté s rovnakým porozumením. Koaličnému Mostu-Híd trebárs prekáža (z ideologických dôvodov) účasť Martina Daňa. Tento krok Kancelárie Národnej rady SR však treba rozhodne vítať. Inaugurácia prezidentky Čaputovej by mala byť vnímaná predovšetkým ako príležitosť ukázať dobrú vôľu – a to z oboch strán. Oponenti, vrátane vlastencov, by mali akceptovať fakt, že Čaputová je, napriek ideovým rozdielom, hlavou štátu a samotná prezidentka by tiež mala prejaviť určitú, keď aj miernu ústretovosť.
Potom sa už, pochopiteľne, strhne tvrdý politický zápas. Na jeho začiatku by však bolo dobré vzbudiť aspoň nádej, že sa bude viesť minimálne v rámci akejsi elementárnej kultúry a slušnosti. Alebo je to už po ére Andreja Kisku úplne vylúčené?
Autor: Matúš Novoveský
Vpravo: Elena Gallová Kríglerová
Zuzane Čaputovej bude v Prezidentskom paláci radiť poradný orgán pre menšiny, zložený zo zástupcov maďarskej, rómskej a rusínskej menšiny. Za ostatné menšiny je členkou tohto poradného orgánu sociologička Elena Gallová Kríglerová, ktorá poskytla médiám rozhovor.
Na vyjadrenia Kríglerovej reaguje člen predsedníctva nášho hnutia Radomír Pikna: „Myslel som, že keď Kiska odíde z paláca, že horšie už nebude. Omyl! Noví správcovia v Prezidentskom paláci sa pripravujú zvnútra rozbiť náš štát na rôzne frakcie, účelovo. Poradkyňa Čaputovej, okrem iných nezmyslov, vyhlásila: „Na Slovensku je veľmi dôležitá symbolická politika. Treba poukázať na to, že Slovensko nie je len krajina Slovákov.“ Vážení, omyl, na Slovensku sa nemá robiť politika symbolická, ale politika národná a vlastenecká! Krajina pod Tatrami je v prvom rade krajina Slovákov, v ktorej žijú aj národnostné menšiny a etnické skupiny, ktoré ale musia dodržiavať a rešpektovať zákony Slovenskej republiky. Iba v tom prípade budú lojálnymi a plnohodnotnými občanmi nášho štátu. A pokiaľ ide o pomoc migrantom? Pomáhajme v prvom rade našim ľuďom, tak ako my pomáhame už 9. rok sociálne slabým slovenským rodinám vďaka nášho projektu Staráme sa, a ak zostane čas a možnosti, môžeme zvážiť pomoc aj iným.“
